Aj takto by asi mohol znieť podnázov knihy s titulom „Záhada kapitálu: Přežije kapitalismus svou poslední krizi?“ (v origináli The Enigma of Capital and the Crises of Capitalism), ktorá sa nedávno dostala na pulty kníhkupectiev. Nejde o nič menšie ako o historicky prvý preklad knihy Davida Harveya do našincovi a našinke ľahko zrozumiteľného jazyka.

David Harvey nie je len jedným z najcitovanejších žijúcich spoločenských vedcov a významným globálnym verejným intelektuálom, je navyše jedným z najkompetentnejších pri sprístupňovaní záhad vývoja politickej, ekonomickej a geografickej dynamiky kapitalizmu. Jeho akademická kariéra je spätá so vzájomným prepájaním geografie a klasickej marxistickej politickej ekonómie, oblastí, o rozvoj ktorých sa významnou mierou zaslúžil.

Jeho pôvodný záujem o mesto a hľadanie nástrojov umožňujúcich uchopenie a vysvetlenie množstva napätí a rozporov, ktoré sú jeho nedeliteľnou súčasťou, ho priviedli k odmietnutiu v tom čase bežných vysvetľovacích schém, pričom najpríhodnejším nástrojom pre ich pochopenie sa mu javila práve marxistická politická ekonómia. Tento epistemologický obrat bol v plnej dôslednosti artikulovaný v monumentálnom teoretickom diele Limits to Capital (1982), kde Harvey posúva a obohacuje teóriu akumulácie kapitálu o (nielen pre predstavovanú publikáciu kľúčové) oblasti funkcie peňazí a finančníctva i priestorových aspektov reprodukcie kapitalizmu a jeho kríz. Práve koncepcie obsiahnuté v Limitoch, hoci v Záhade nie vždy explicitne spomenuté či dôsledne teoreticky odvodené, tvoria jej základný interpretačný rámec.

Ďalšia úloha, v ktorej sa Harvey v ostatnom období výrazne presadil, je rola úspešného popularizátora systematicky sprístupňujúceho marxistickú politickú ekonómiu. Tá, vzhľadom na častú bezradnosť donedávna populárnych koncepcií, získava čoraz väčšiu pozornosť. Skutočným hitom sa stala najmä séria voľne dostupných videolekcií sprevádzajúcich čítanie Kapitálu (bolo vraj zaznamenaných už milión prezretí). Do kategórie prác prístupnejších pre širší okruh čitateľov, čo však neznamená, že nezaujímavú pre tých, čo sa s politickou ekonómiou už intímnejšie stretli, patrí tiež Záhada kapitálu.

Kríza a kapitalizmus

Harveyovým cieľom v Záhade je vysvetliť podstatu kapitálu — to, ako tento neustále prebiehajúci dynamický a expanzívny proces utvára a pretvára svet okolo nás, a dokázať systémovú podstatu náchylnosti kapitalizmu ku krízam. V ôsmich kapitolách nás prevedie súčasnou krízou, predstaví základnú analýzu kapitálu a systému postaveného na jeho neustálom pohybe, aby na záver načrtol možnosti politickej akcie pre progresívnu antikapitalistickú ľavicu.

Kniha začína príbehom objavenia sa súčasnej globálnej krízy. Táto je však následne predstavená len ako posledný moment sledu štrukturálnych kríz, ktoré postihujú rôzne hospodárske odvetvia a geografické priestory globálneho kapitalizmu od konca povojnovej konjunktúry v 70. rokoch minulého storočia. Práve vtedy vznikla potreba reakcie na klesajúce miery zisku v tradičných výrobných odvetviach.

Riešením sa stalo obmedzenie podielu, ktorý získava sféra práce z koláča produkovaného bohatstva. Konkrétnymi stratégiami boli napríklad útoky na postavenie odborov či relokácie priemyselnej produkcie do menej vyspelých krajín. Avšak pokles reálnych miezd a efektívneho dopytu zo strany bežných domácností len znovu posilnil klesajúci trend ziskovosti v produkčných odvetviach.

Udržanie spotreby i ziskov sa malo riešiť radikálnou transformáciou finančného systému, ktorý „oslobodený“ od bariér a dozoru bol zrazu schopný poskytnúť úver prakticky na čokoľvek — napríklad developerom na výstavbu domov, ako i záujemcom na ich kúpu, čím okrem iného plynuli zisky ich poskytovateľom hneď z dvoch strán. Obrovská expanzia úverových schém a rôznych finančných produktov podporovala prudký rast relatívnej výnosnosti finančného kapitálu, rovnako ako boom na trhu s nehnuteľnosťami. Následný kolaps na jednom z kľúčových trhov (realitnom) spustil dominový efekt, ktorého sme svedkami.

Kapitál je neustály pohyb, je to tok, ktorý, keď sa zastaví, spôsobuje problém. Akékoľvek spomalenie, či nebodaj zahatanie hladkého toku kapitálu nekonečným opakovaním akumulačných cyklov vedie k ničeniu hodnôt a ku krízam. Kapitalistické krízy môžu nadobúdať nespočetné množstvo podôb, no ich základnou príčinou je problém absorpcie prebytku kapitálu, teda nedostatok možností výnosného investovania časti zisku z minulých investícií.