Lotyšsko sa dnes oslavuje ako príbeh úspechu úsporných opatrení. Komentár Ann Applebaumovej, známej americkej publicistky pôsobiacej vo Varšave, ktorý nedávno zverejnil denník Sme, je príznačný pre spôsob prezentovania tohto údajného úspechu. Tento príbeh nehovorí nič o skutočných výsledkoch lotyšskej vlády, ani o obrovských krátkodobých a dlhodobých ekonomických a sociálnych nákladoch. Oslavuje však občiansku poslušnosť.

Lotyšsko bolo ospevované ako príbeh úspechu v období pred vypuknutím krízy. Už vtedy sa v tejto neoliberálnej rozprávke zabúdalo na viaceré faktory. Takmer vôbec sa nehovorilo o osobitne prudkom poklese HDP Lotyšska a o obzvlášť rozsiahlej deindustrializácii začiatkom 90. rokov a o ich vzťahu k neoliberálnym politikám.

Stúpenci kriticky nediskutovali ani o zraniteľnosti rastového modelu Lotyšsku v rokoch tesne pred krízou. K rastu prispieval prílev zahraničného kapitálu, ktorý nafúkol obrovskú úverovú a realitnú bublinu. Domácnosti si brali úvery najmä v zahraničnej mene (viac než 80 %), hoci zarábali v latoch. V dôsledku mohutného devízového dlhu sa banky (najmä vo švédskom vlastníctve) a stredná trieda stali veľmi zraniteľnými voči devalvácii meny. Nadhodnotená mena sa však pre slabý lotyšský priemysel ukázala ako problém. Dovoz výrazne prevýšil vývoz. Deficit bežného účtu a zahraničný dlh prudko stúpli. Tento rastový model už nebol ďalej udržateľný.