Film Marka Leščáka a Martina Šulíka Cigán je v slovenskom prostredí mimoriadny film. Na rozdiel od pozornosti, ktorá mu bola venovaná na medzinárodnej úrovni (zvláštna cena poroty za film a zvláštna cena poroty za herecký výkon pre hlavného predstaviteľa na festivale v Karlových Varoch) sa na Slovensku (ne)prekvapujúco stretol s pomerne chladným prijatím.

Hlavnou dejovou líniou je príbeh rómskeho chlapca z osady Adama, ktorý na prahu dospelosti zažíva rodinnú tragédiu (smrť otca) a zároveň je konfrontovaný s nepriateľským prostredím vonkajšieho sveta, do ktorého sa chce a nevyhnutne potrebuje začleniť. Pri hľadaní svojho miesta v živote nemá pomocníkov a prostredníkov ako deti zo stredných vrstiev a jeho šance sú navyše oklieštené stigmatizujúcou etnicitou.

Cigán je v pravom slova zmysle film angažovaný. Na rozdiel od verejnej diskusie o  tzv. rómskej otázke, ktorá je pretkaná falošným moralizovaním, volaním po „zodpovednosti“, obviňovaním Rómov, požadovaním ich zdisciplinovania a kontroly, film nepriamo upozorňuje na fenomén, ktorý by sociológovia nazvali štrukturálne determinanty rómskej marginalizácie. Film je aj o márnosti a beznádejnosti pokusov prekonať dvojitý múr chudoby a etnického geta.

Život mladého Roma

Dej pozostáva z krátkych príbehov (každý má predobraz v realite), ktoré zobrazujú rôzne životné situácie, v ktorých sa postavy filmu nachádzajú. Zjednocujúcu líniu poskytuje hamletovský motív: smrť (vražda) otca a postava bratovraha, ktorý zaujme otcovo miesto po boku matky titulnej postavy. Inšpiráciu shakespearovským motívom pripúšťa aj režisér Martin Šulík, ktorý uvádza, že pôvodne išiel do filmu s predstavou, že „natočí niečo ako Cigánskeho Hamleta, že to bude archetypálna téma, pretože problém Hamleta je problém dospievajúceho chlapca, ktorý prvý raz si triedi svoje životné skúsenosti, zažije lásku, zistí že ľudia okolo neho klamú a má pocit, že štruktúra rómskej osady vytvára zaujímavé spojenie, keby sa to natočilo“. Vzhľadom na množstvo fascinujúcich príbehov, ktoré tvorcovia počuli od samotných Rómov a ktoré sa rozhodli zobraziť, vo finálnom spracovaní zostali z Hamleta iba chlapec a čiastočne štruktúra filmu.

Adam (Ján Mižigár) je štrnásťročný rómsky chlapec z osady, ktorému tragicky umiera otec (Ivan Mirga). Nehodu nikto nevidel, ale nie sú ani žiadne dôkazy o inej príčine smrti. Adamova matka (Miroslava Jarábeková) v snahe zabezpečiť deti sa vydá za manželovho brata Žigu (Miroslav Gulyas). Sme svedkami rómskej svadby. Adam práve skončil deviatu triedu a robí rôzne prekérne práce aby finančne pomohol matke (kamera ho zachytáva pri ťažkej a k jeho veku nepatričnej práci v kameňolome). Kňaz (Attila Mokoš) organizuje pre deti z osady rôzne aktivity, je zbormajstrom a aj trénerom boxerského krúžku, a snaží sa Adama motivovať a pomôcť mu. Do osady prichádza skupina etnografov či dokumentaristov, ktorí tiež majú k Adamovi sympatie a snažia sa mu pomôcť so štipendiom na strednú školu.

Adam však váha: nechce nechať matku samotnú, na druhej strane, potrebuje vypadnúť zo sveta osady a čo najďalej od otčima. Adamovu matku medzitým odvezú do pôrodnice, kde čelí neskrývanej averzii zo strany personálu. Otčim vťahuje Adama a jeho brata do svojich pochybných kšeftov. Pri jednej krádeži chlapcov zadrží polícia a pred uväznením ich zachráni to, že nie sú plnoletí. Adam postupne stráca posledné istoty, kňaz ho vyhodí z oddielu a chlapec sa dostáva do hlbšieho konfliktu so Žigom. Adam je presvedčený, že vie, kto stojí za otcovou smrťou a v záverečnej hádke otčima usmrtí.

Neorealismus s prvky magie