Štát, rob niečo!

Alena Krempaská

Autorka partnerského Poleblogu upozorňuje na šetření lékařské fakulty košické univerzity, která zkoumala podmínky života v romských osadách. Výzkum dle ní hezky ukázal, jak moc odpovídají problémy v osadách problémům celého regionu.

O chudobě na východě Slovenska dnes rozhoduje daleko více, zda si nějaká velká firma postaví v regionu montovnu, než jak se kdo snaží. Foto Pixbay

Košická lekárska fakulta dokončila rozsiahly výskum v troch štvrtinách slovenských osád. Prácne prešli a dopytovali sa obyvateľov z niečo viac ako 31-tisíc domácností. Mnohé výsledky sú potešujúce. Osady nemajú problémy s alkoholizmom ani drogami, nie je to tak, že by mladí ľudia len fetovali toluén. Nie je pravda ani to, že by mali veľa detí. Priemerný počet na rodinu vychádza na dve až tri. Mnohodetné rodiny aj maloleté rodičky sú veľkou výnimkou.

Unikátní výběr informací ze světa, které v češtině nenajdete nikde jinde. Podpořte Deník Referendum!
×

To odzrkadľujú aj čísla od ústredia práce. Mnohodetné rodiny, teda jeden alebo dvaja rodičia s viac ako štyrmi deťmi, tvoria iba päť percent poberateľov dávky v hmotnej núdzi. Pomoc rodinám s deťmi nastavili tak, že sa znižuje pri ich vyššom počte. Napríklad príspevok pri narodení prvého dieťaťa je niečo nad 800 eur, ale pri štvrtom a ďalšom je to už iba 151 eur. Rodiť deti pre štátne príspevky sa v skutočnosti neoplatí.

Chybná je aj viera, že všetci Rómovia sú na dávkach. Priemerne sa v posledných rokoch dávky v hmotnej núdzi týkali zhruba 2,75 percenta populácie. Podľa kvalifikovaných odhadov žije na Slovensku okolo osem percent Rómov, teda nemôžu byť „všetci závislí od dávok“.

Ukazuje to i spomínaný výskum, dlhodobo nezamestnaní ľudia v osadách predstavujú približne len jednu tretinu. A poberatelia dávok zďaleka nie sú iba Rómovia. Viac ako polovica sú mladí ľudia bez detí, ich základná dávka sa vyšplhá na „závratných“ 66 eur mesačne.

Keď sa pozrieme na mapu, osady sa nachádzajú v špecifických okresoch s najvyššou nezamestnanosťou a najväčším nedostatkom práce pre kohokoľvek, nielen z osady.

Mali by sme si uvedomiť, že sme na jednej lodi. Žijeme v globalizovanom svete, v ktorom všetko závisí od previazanosti ekonomík a finančných trhov. Jedna korona a hop, desaťpercentný pokles ekonomiky ešte s bohvieakými dosahmi na zamestnanosť. Firmy krachujú, ďalšie to zneužívajú na strašenie zamestnancov, znižujú platy alebo vyhadzujú ľudí na dlažbu bez odstupného.

Ako presne si v takejto situácii môžeme byť sami strojcom vlastného šťastia a zodpovední za to, aby sme sa neprepadli do chudoby? Veď to je nonsens, to závisí od rozhodnutia nadnárodných firiem, či sa im tu uráči postaviť fabriku, aby mohli platiť tretinové mzdy oproti západniarskym kolegom, od štátnych investičných politík na rozvoj regiónov, od toho, či ľudí vôbec niekto zamestná.

Za dostatok alebo nedostatok pracovných miest, za nízku úroveň slovenských platov, za zvyšovanie cien, za drahé nehnuteľnosti, za nič z toho človek nemôže sám. Logicky teda nemôže ovplyvniť svoju ekonomickú situáciu iba svojím vlastným horlivým snažením. O to menej počas koronakrízy.

Štát by mal konečne čosi seriózne začať robiť, lebo Krajniakov najnovší nápad zaviesť o dvesto eur nižšiu žobračenku namiesto slušnej minimálnej mzdy pre absolventov škôl alebo pre dlhodobo nezamestnaných, to je asi myslené ako recept na to, ako mať chudobných pracujúcich ešte viac.

Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.

    Diskuse