Autá a emisie. Práca a viera v budúcnosť

Richard Filčák

Snižování počtu vyrobených aut v Evropě je indikátorem nízké důvěry spotřebitelů v budoucnost. Ve střední Evropě je ovšem výroba aut motorem hospodářství.

Ako v uplynulých dňoch informovalo združenie európskych výrobcov automobilov ACEA, trend poklesu predaja áut v Európe pokračuje. Len v septembri došlo k medziročnému prepadu o 10,8 %. Stále sa síce predalo 1 099 264 kusov, ale je to trvalý pokles. Počet áut vo svete pritom v minulom roku prekonal jednu miliardu. Auto je v tejto perspektíve výborný indikátor rastu a viery ľudí v budúcnosť. Nakupujú sa v Číne a prestávajú sa predávať v Európe.

Spisovateľ Kálmán Mikszáth v novele Dáždnik svätého Petra popisuje, ako v 19. storočí vyzeral koč úspešného právnika. Vybíjaný postroj a dobré kone do ďaleka hlásali majiteľov úspech. Keď v roku 1927 presiahol v USA počet predaných ojazdených áut predaj nových, reagoval automobilový priemysel zmenou prístupu. Začali sa každoročné zmeny dizajnu a z auta sa spravila vec statusu. Dovtedy ho ľudia chápali ako produkt, ktorý budú používať ak nie celý život, tak aspoň dlhé roky.

Statusová spotreba je koncept, ktorý sformoval už pred viac ako storočím americký ekonóm Thorstein Veblen. Podľa neho je v spoločnosti postavenej na zneprehľadnení bývalých formálnych hierarchických znakov tried spotreba jednou z foriem, ako si zjednať rešpekt a vyhnúť sa nepríjemnému porovnávaniu. Model a cena auta je symbol. Klasickým symbolickým aktom vyjadrenia statusovej spotreby je potom bežne pozorovateľné vykladanie kľúčov od auta na stôl. Nie je dôležité len mať, ale aj ukázať, že mám. Druhou stranou statusovej spotreby je, že ženie ľudí k nákupu tovaru, ktorý je často nad ich možnosti (nehovoriac už o potrebe), a tým vytvára problém zadlžovania.

×