Zima 2012: O astronomických dlhoch štátov sa u nás začalo hovoriť po tom, čo sa ekonomický efekt padajúceho hypotekárneho domina z USA prelial do Európy, najmä však po zrútení ekonomiky Grécka, a po ňom aj Írska, Portugalska, Španielska a Talianska.

Kto si pozrie vydarenú vizualizáciu dlhov týchto štátov, zrejme mu padne sánka. Zlaté pravidlo radí najprv napočítať do sto a oboznámiť sa s kontextom, a až potom sa vyjadrovať k dlhom. Lenže nie všetci sa ním riadia.

Krajinám, ktoré sa ocitli na pokraji bankrotu, rýchlo prischol prívlastok PIIGS — prasatá, ktoré si žijú nad pomery (skratka je odvodená od začiatočných písmen anglických názvov týchto štátov: Portugal, Ireland, Italy, Greece, Spain).

V snahe predísť šíreniu nákazy do vlastných radov, predpísali partneri — so skutočnými pôvodcami problémov za chrbtom - krajinám PIIGS tradičný neoliberálny „ozdravný“ koktail škrtov a reštrikcií. Ním doteraz robili bolestivé výplachy podvýživeným rozvojovým krajinám, aby ich udržali v kondícii splácať úvery, ktoré väčšinou slúžili na to, aby umožnili kanalizovať z Juhu prírodné zdroje nevyhnutné na rozvoj vlastnej ekonomiky. Teraz bohaté štáty prvýkrát siahajú na pohodlie svojím periférnym susedom z vlastného klubu.

Pre našinca prežívajúceho deň od raňajok do večere je to vzrušujúce divadlo. Čosi ako time-out v mizernom zápase, v ktorom to nikomu nekope. Nielen odvádza pozornosť od vlastného marazmu k biede iných a od príčin kolabujúceho systému k pseudopríčinám, ale aj uvoľňuje potláčané emócie.

Krčmy, autobusy, médiá a internet nechávajú spontánnym reakciám voľný priebeh. „O takom plate ako v Grécku, môžem ja iba snívať,“ nechala sa nedávno počuť cez verejný rozhlas herecká celebritka, ktorá sa nedlho predtým poplahočila na Rhodose. Ale oveľa viac toho vtedy nepovedali ani ďalší titulovaní diskutéri.

A oveľa viac toho nehovoria ani ďalší slovutní odborníci na ekonomiku, ktorých lamentácie o „živote nad pomery“ rezonujú v zvedavých ušiach okolo výčapných pultov. Príležitosť pochopiť hĺbku a previazanosť systémových defektov globálnej ekonomickej a finančnej architektúry, ktorú ponúka „grécka“ kríza, sa tak rozplýva v šume povrchných, ideologicky zaťažených a politicky usmerňovaných polemík. Tie v „lepšom“ prípade končia výpočtom „nevyhnutných“ rozpočtových verejných škrtov, v horšom brýzganím na nenažratých Grékov.

Kríza dlhov, ktorá zachvátila (zatiaľ) päť štátov Únie, je iba najaktuálnejším signálom dlhodobej neudržateľnosti globálneho ekonomického systému. Na jeho palube sú práve tak Gréci a Portugalci, Japonci a Američania ako aj Nemci či Slováci.

Nie všetky vlády v štátoch PIIGS hospodárili nedisciplinovanejšie a hazardnejšie ako ich terajší terapeuti. Ich obnažené hospodárstvá zmietli vlny živelnej globalizovanej ekonomiky, ktorú sami budovali a absencia účinných vlastných obranných mechanizmov, o ktoré sa sami pripravili členstvom v menovej únii.