Záchranný balíček Portugalsku od MMF a EÚ sa dostal na pretras tesne pred nedeľnými prezidentskými voľbami. Predvčerajšia aukcia verejného dlhu sa vnímala ako skúška, či je Portugalsko schopné získať financie na trhoch. Krajina test zvládla. Úrokové sadzby boli o niečo nižšie, než sa očakávalo.

Špekulácie ohľadom záchranného balíčka však budú pravdepodobne pokračovať. Otázka prípadného úveru z MMF sa stala tiež súčasťou volebnej kampane. Sociálnodemokratická menšinová vláda tvrdí, že podporný program nie je potrebný, zatiaľ čo pravicová opozícia tento program obhajuje a s ním aj pritvrdenie neoliberálnych opatrení.

Podobne ako Grécko, Írsko a Španielsko sa Portugalsko v posledných mesiacoch uvádzalo ako potenciálny adept na stabilizačnú finančnú pomoc od MMF a EÚ. Banky a finanční investori nedávno opäť zvýšili úrokové sadzby pre Portugalsko. Vyššie úroky sú pre banky a finančných investorov dobrý biznis, ale zároveň zvyšujú bremeno portugalského dlhu. Tento dlh tvorí najmä dlh súkromný, nie verejný. Ešte v roku 2008 Portugalsko takmer spĺňalo kritéria Paktu stability a rastu. Jeho rozpočtový deficit predstavoval 2,9 % HDP. Verejný dlh dosiahol 65,3 %, čo bolo ale stále menej, než priemer krajín eurozóny.

To len dokazuje úplnú bezvýznamnosť rozpočtových kritérií Paktu. Zvýšenie rozpočtového deficitu prišlo s krízou. Nízke príjmy z daní obmedzili priestor pre zavedenie protikrízových politík. Tak isto to bolo aj v Grécku, Španielsku a Írsku. Treba ale poznamenať, že aktuálny verejný dlh za rok 2010 dosahuje 82,8 % HDP — je stále pod priemerom eurozóny, a teda nie je obzvlášť vysoký.

Hlavným problémom Portugalska nie je verejný dlh, ale štrukturálne vysoký deficit bežného účtu, najmä obchodnej bilancie. Mnohé roky sa pohyboval na úrovni okolo 10 % HDP. Portugalské hospodárstvo utrpelo po vstupe do EÚ čiastočnú deindustrializáciu. Priemysel krajiny charakterizujú tradičné odvetvia spotrebiteľských tovarov. Kvôli pomerne slabej produktívnej štruktúre musela portugalská ekonomika čeliť problémom, ako sa vyrovnať s obmedzeniami eurozóny. Možnosť devalvovať menu za účelom zvýšenia konkurencieschopnosti prestala existovať.

Agresívna exportná politika Nemecka a jeho mzdová deflácia zhoršovali problémy ekonomík v južnej Európe. Na rozdiel od Španielska a Grécka tempo rastu portugalského HDP od roku 2002 zaostávalo za pätnástkou EÚ. Aj domáci dopyt bol slabší, než v dvoch spomínaných juhoeurópskych krajinách. Úroveň miezd je v Portugalsku stále nízka. Ani zamestnanie na plný úväzok nemusí zaručiť životnú úroveň nad hranicou chudoby. Spotrebu sa darilo udržiavať len za pomoci pomerne vysokého súkromného zadlžovania domácností.

Štrukturálne deficity bežného účtu muselo Portugalsko kryť prílevom kapitálu. Vonkajšie zadlženie tak prudko narastalo. Hlavnými veriteľmi sú španielske, francúzske a nemecké banky. V minulom roku začali banky, ratingové agentúry, Európska komisia a silné vlády EÚ vyvíjať na portugalskú vládu nátlak, aby prijala tvrdé „uskromňovacie“ opatrenia.