↗

V období, kedy sa sociálne a ekonomické problémy stávajú opäť výraznejšími, stavia konzervatívna pravica na osvedčený manéver na odpútanie pozornosti od vlastnej nemohúcnosti. Repro DR

V posledných mesiacoch sa javí, akoby slovenská pravicová vládna koalícia žila celkom inými problémami ako zvyšok Európy a Slovenska. Kým minister práce Milan Krajniak prichádza s absurdnými návrhmi o „štartovacej (minimálnej) mzde“ a snaží sa odborárov vyšachovať zo svojho paktu so zamestnávateľmi, neoliberálna SaS a „nezávislé“ think-tanky si mädlia ruky nad pripravovanou daňovou reformou a premiér papalášsky porušuje svoje vlastné nariadenia. Kým sa venuje fotomodelingu na sociálnych sieťach, verejnosť stále netuší, čo bude s balíkom peňazí z Európskej únie, mladé rodiny majú dostupné bývanie v nedohľadne a kultúra žobroní o pomoc.

V takejto situácii je pre časť koaličných poslancov najdôležitejším problémom ochrana nenarodeného života (je zaujímavé, ako po narodení ich záujem prudko upadá) a najnovšie sa zástupcovia všetkých štyroch vládnych strán dohodli, že je nevyhnutné dať na frak komunizmu, ktorého duch pod Tatrami údajne aj po tridsiatich rokoch stále straší.

O čo ide? Kolektív šestnástich poslancov predložil koncom augusta do parlamentu návrh novely zákona, ktorou by sa zakázalo osadzovanie pamätníkov s textami, ktoré by „oslavovali, propagovali alebo obhajovali režim založený na komunistickej ideológii alebo jeho predstaviteľov.“ Čitateľ sa nemýli, ak sa nazdáva, že podobný zákon už v platnosti na Slovensku je. Zákonodarcovia stojaci za týmto návrhom však prišli s nápadom, ako ho urobiť „efektívnejším“.