Buďme vďační za Fica, pretože bez tak charizmatického lídra, akým je, by bola slovenská ľavica marginálnou podobne ako ľavica v okolitých krajinách. V tomto zmysle sa vyjadril Ľuboš Blaha na konferencii, ktorú hostil Inštitút ASA v Bratislave 15. septembra.

Z uvedeného vyhlásenia vyplývajú dva zásadné poznatky. Po prvé, Ľuboš Blaha verí, že v porovnaní s ostatnými krajinami V4 nadpriemerná popularita sociálnej demokracie u nás je výsledkom ani nie tak sociálnodemokratickej politiky, ale rétorických schopností bývalého predsedu vlády. Veľa to vypovedá o činnosti domácej parlamentnej ľavice. Po druhé, prítomnosť ľavicovej agendy a hodnôt vo vláde je bytostne závislá na jednom človeku.

Aj keď Ľuboš Blaha zrejme myslel domnelú nenahraditeľnosť Roberta Fica ako poklonu svojmu nadriadenému — ktorou ostatne nikdy nešetrí — mali by sme jeho vyjadrenie interpretovať skôr ako kritiku do vlastných radov. Ak Smer za takmer dvadsať rokov svojej existencie a s krátkou prestávkou dvanástimi rokmi na čele vlády nedokázal vyprodukovať jedinú osobnosť s charizmou, ktorá by dokázala ľavicu udržať v hre, ide o zásadné zlyhanie personálnej politiky strany.

Obhajovať rozklad už beztak nedokonalej podoby demokracie štedrým príspevkom na podporu mladých rodín, aký sa zaviedol v Poľsku, je však krátkozraké. Chmelár Blahovi správne vytkol, že ak jediným, na čom by malo ľavici záležať, je sociálnosť v zmysle sociálneho zabezpečenia, potom sa jej zmysel vytráca: sociálny program totiž núkajú nielen napr. kresťanskí demokrati či národniari, ale aj krajná pravica.

Blaha prilial olej do ohňa aj poukázaním na ľavicovú agendu imigrácie či sexuálnych práv britských labouristov ako takú, ktorá by na Slovensku nemala šancu na úspech. Ľavicu teda vníma ako regál s tovarom, z ktorého si do košíka možno navyberať, čo sa práve hodí.

Netreba sa, pravdaže, upínať k dogmatizmu a vnímaniu teórie ako Svätého písma. Ignorovať špecifiká tej-ktorej spoločnosti a momentálnej politickej situácie by bolo ako sadnúť si za volant so zaviazanými očami a dúfať, že sa podarí len po pamäti prejsť nástrahami kapitalizmu po ceste k jeho reformovaniu, či, ešte lepšie, prekonaniu.

Ľavica je však okrem stratégií a metód definovaná aj istým hodnotovým rámcom, od ktorého sa Blaha, zdá sa, vzďaľuje v mene národného a sociálneho. Na tom by nemuselo byť nič zlé, ak by tým nekrivil obraz ľavice, ktorá sa beztak ešte desaťročia bude zotavovať z deformácie minulým režimom.

Bizarný obraz diskusie o budúcnosti ľavice dotvoril predseda KSS Hrdlička. Voči výčitke z publika, prečo jeho strana koketuje s konšpiračnými teóriami a bagatelizuje zločiny minulého režimu, sa ohradil so zdôvodnením, že KSS vníma minulý režim veľmi kriticky a že nemôže niesť zodpovednosť za názory jednotlivých členov.

Otázka z publika sa dotýkala kontroverzných príspevkov uverejnených na stránke KSS na Facebooku, kde strana zdieľala príspevky stránok ako „Chemtrails Slovensko“ alebo rozhovor s podpredsedom KSS Suleimanom s názvom „Intervenciu v r. 1968 vyprovokovala naivná politika Dubčeka“.