Objektívne fakty sú fikcia, pravda je závislá od teórie významu a teória významu stojí na teórii fundamentálnych presvedčení. Tieto myšlienky, ktoré sú voľným zhrnutím práce amerického filozofa Donalda Davidsona, zavŕšili tzv. „lingvistic turn“ a sú zrejme hlavným odkazom postmoderny pre naše dni. Pokiaľ pred dvadsiatimi rokmi ešte zafajčená Bratislavská kaviareň vítala západných mysliteľov a ich dielo s otvorenou náručou, dnes deštrukčná sila myslenia vyvoláva znepokojenie.

Strata politických istôt sa výrazne prejavuje aj v slovenskom mediálnom diskurze. Žurnalistika sa stala súčasťou boja za záchranu „všetkého“, komplexným postojom. Téma je atraktívna vtedy, ak pomáha artikulovať stanovisko vlastnej skupiny a pevne vyznačiť pozíciu protivníka. Hlavnou úlohou politických médií sa tak v súčasnosti stáva transformácia neurčitého nepokoja do vedomia konkrétneho ohrozenia. Dominantným žánrom sa stávajú kauzy a aféry. Série odhalení o mravných zlyhaniach jedincov i celých kolektívov akoby nemali konca. Okruh čitateľov je permanentne mobilizovaný, v stave pobúrenia a nikdy nekončiaceho zúfalstva z existencie tých druhých.

Takýto prístup celkom znemožňuje neutrálnu analýzu, dôvody masového pocitu akútnej neistoty zostávajú preto nevypovedané a sú nahrádzané ľahko uchopiteľnými zástupnými problémami. Predmet strachu je následne injektívne zobrazený v tom, čo je viditeľné a ľahko reprezentovateľné pomocou všadeprítomných kamier. Strach sa stáva základom identity, definuje kultúrnu príslušnosť. Je dôvodom všadeprítomnej paranoje. Na tomto poli imaginácie ZLA víťazia obvyklí podozriví. Ani Rusko (v súčasnej podobe), ani imigrácia (v súčasnej miere) samozrejme nemôžu spôsobiť kolaps systému, je však jasné, že ak kolaps z nejakého dôvodu nastane, rozdelená spoločnosť bude tento jav pripisovať celkom protichodným falošným príčinám.

Ak sa teda zdá, že vytváranie protistrán hrá v súčasných médiách primárnu úlohu, naším jediným šťastím je, že väčšina Slovákov žiadne noviny nečíta a k politike vôbec má chladný vzťah (najčítanejší bulvárne periodiká Nový čas a Plus7dní dosahujú len okolo 100 tis. predaných exemplárov, elitný liberálny Denník N predáva len okolo 4 tisíc kusov. 20 tisíc ľudí si Denník N predpláca na internete, celkovo je to 22. najnavštevovanejší web, má cca 650 tisíc návštev za mesiac. Ostatné politické média sú niekde medzi tým).