Manuel Valls v nedeľu večer blahoželal víťazovi primárok vládnej ľavice, ktorým sa v druhom kole stal jeho súper, 49-ročný Benoît Hamon. Kým jeho postup do druhého kola bol menším prekvapením, v druhom kole zvíťazil jednoznačne. Získal 58,86 % hlasov, kým Valls obdržal iba 41,14 %.

Nebolo to prvýkrát, čo vnútrostranícky nástroj demokracie, akým sú primárky, prepísal prirodzené smerovanie udalostí. Ukazuje sa tak, že hlas straníckej základne sa zvykne líšiť od názorov najvyšších úrovní straníckych štruktúr. Rádoví členovia majú zrejme o modernej ľavicovej politike iné predstavy než sociálni liberáli v špičkách strany. Proti Goliášovi vyhral Dávid. Podobne, ako tomu bolo v primárkach pravice, keď François Fillon porazil favoritov Sarkozyho a Juppého.

Očakávalo by sa, že bývalý premiér má spomedzi všetkých kandidátov veľkú šancu stať sa spoločným prezidentským kandidátom. (Valls ako predseda vlády podal demisiu iba kvôli tomu, aby sa mohol plne venovať kampani.) Má však svoju pozíciu sťaženú tým, že ho voliči môžu hodnotiť na základe jeho činov vo vedúcej exekutívnej funkcii, zvlášť, keď sú tieto spomienky stále v čerstvej pamäti. A to sa asi aj stalo. Manuel Valls to ako obhajca Hollandovho mandátu, opatrení a reforiem socialistickej vlády počas ťažkého obdobia spamätávania sa z hospodárskej krízy i teroristických útokov, mal mimoriadne komplikované.

Bývalý premiér práve túto skúšku neustál, pretože ho drtivo v druhom kole primárok organizovaných Socialistickou stranou porazil usilovný kritik vlády Benoît Hamon. Bývalý europoslanec (2004-2009) hovorca Socialistickej strany (2008-2012), minister bez kresla pre sociálnu a solidárnu ekonomiku (2012-2014) a minister školstva (2014) je členom Socialistickej strany už od roku 1987.

Zo svojej poslednej exekutívnej funkcie odstúpil dobrovoľne. Demisiu podal kvôli nesúhlasu s ekonomickou líniou vlády Manuela Vallsa. Vládu opúšťal so slovami: „Pred dva a pol rokom sme boli zvolení, aby sme konkrétne zlepšili situáciu našich spoluobčanov. To je dôvod, prečo volili ľavicu, kvôli zníženiu nezamestnanosti, kvôli zníženiu nerovností, chudoby a zvýšeniu kúpnej sily. Rozpočtová prísnosť, ktorá sa dnes realizuje, nám nedovoľuje dosiahnuť tieto ciele.“ Je teda viac než jasné, že Hamon predstavuje v Socialistickej strane krídlo s úplne odlišným chápaním modernej ľavicovej politiky, než tábor jeho súpera.

Progresívny kandidát?

Veľkou témou Benoîta Hamona je zavedenie nepodmieneného základného príjmu. Hamon odhaduje, že by sa mohol vyplácať vo výške 600 eur mesačne už od roku 2018. Po roku 2022, kedy plánuje „veľkú občiansku konferenciu“ ho dokonca plánuje navýšiť na 750 eur pre každého Francúza staršieho ako 18 rokov. Hamonovi v poslednom týždni vyjadril podporu aj slávny ekonóm Thomas Piketty spolu s ďalšímí deviatimi ekonómami a ekonómkami. V článku pre Le Monde napísali, že „nepodmienený základný príjem by mohol byť kľúčovým stavebným prvkom reorganizácie nášho sociálneho modelu“.

V mnohých programových tézach nachádza Hamon prienik s kandidátom zelených Yannickom Jadotom či Jeanom-Lucom Mélenchonom. Okrem zelených tém (zníženie produkcie elektrickej energie v prípade starých jadrových elektrární na polovicu, boj proti hormonálnym disruptorom) chce Hamon limitovať používanie ústavného článku 49.3, podľa ktorého je možné prijať zákon aj bez parlamentného hlasovania — jeho používanie chce obmedziť iba na návrhy týkajúce sa rozpočtových záležitostí. Obmedzenie tohto článku paradoxne žiada aj Manuel Valls, ktorý sa počas svojej vlády (šesť krát) k jeho použitiu niekoľkokrát uchýlil.

Hamon by rád zaviedol volebné právo pre cudzincov v komunálnych voľbách, taktiež by rád aplikoval pomerný volebný systém vo voľbách do Národného zhromaždenia či vrátil sedemročnú dĺžku prezidentského mandátu, ktorý by však už nebol obnoviteľný.

Benoît Hamon taktiež požaduje legalizáciu marihuany. V oblasti práce sľubuje zrušiť reformu zákonníka práce, veľkú tému tohto volebného obdobia, zvýšiť minimálnu mzdu o 10 %, zníženie pracovného času pod 35 hodín týždenne. Verejne vystupoval aj proti ekonomicky liberálnym reformám Vallsových ministrov Emmanuela Macrona a Myriam El Khomriovej, z dielne ktorej pochádzala kontroverzná reforma zákonníka práce.

Voči zmluve o voľnom obchode CETA s Kanadou sa stavia s opatrnosťou a žiada jej ratifikáciu aj národnými parlamentami členských štátov. Zahraničná politika je v jeho programe menej rozvinutou témou. V tejto oblasti si však Hamon napríklad praje, aby bol Palestínsky štát uznaný francúzskou vládou.

Ak sa Hamonovi nepodarí zabodovať v prezidentských voľbách, čo je k dnešnému dňu vysoko pravdepodobné, môže do kampane priniesť nové témy a stať sa tak kandidátom, ktorý aspoň rozvíri hladinu. Nastupuje však do plne rozbehnutého vlaku, v ktorom majú ostatní kandidáti už dávno rozohranú svoju partiu. Dá sa očakávať, že jeho preferencie stúpnu, no v prieskumoch bude stále dýchať na chrbát Emmanuela Macrona, Françoisa Fillona a Marine Le Penovej.

V Socialistickej strane prežívajúcej existenciálnu krízu môže byť Benoît Hamon prvým impulzom k obrodnému procesu, ktorý stranu vráti o kúsok späť k jej ľavicovým koreňom. Výsledok primárok ľavice ukázal, že členská základňa socialistov to so svojou stranou ešte celkom nevzdala, no má túto jednu podmienku.

Druhého kola primárok sa zúčastnilo 2 037 000 hlasujúcich. Je to viac ako v prvom kole, no menej ako v roku 2011. Prezidentské voľby sa uskutočnia v dvoch kolách 23. apríla a 7. mája.

Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.