Rok před parlamentními volbami se na Slovensku konaly komunální a krajské volby. Mírný posun ve prospěch opozice zatím nenaznačuje výraznější propad podpory Ficovy vládní koalice.

Napriek turbulenciám na celoštátnej úrovni, keď sa v rokoch 2020—2023 na Slovensku vystriedali tri vlády a aj súčasná vládna koalícia musí vynakladať veľkú časť energie na udržanie ako-takej parlamentnej väčšiny, politika na regionálnej a komunálnej úrovni sa vyznačuje podstatne väčšou mierou stability.

Sobotňajšie spojené voľby do krajských zastupiteľstiev a miestnych samospráv nepriniesli žiadne výrazné pohyby na politickej scéne. Konfigurácia z predchádzajúcich volieb v roku 2022, resp. 2017 zostala bez väčších zmien, prinajmenšom na najsledovanejších úrovniach predsedov samosprávnych krajov, na Slovensku tradične označovaných ako župani, resp. na úrovni starostov a primátorov.

Na rozdiel od Česka, na Slovensku tieto voľby prebiehajú väčšinovým jednokolovým systémom, ale vo viacmandátových obvodoch. To prináša vyššiu personalizáciu politiky na miestnej úrovni, ktorú navyše umocňuje priama voľba starostov, primátorov i županov.

Spojenie komunálnych a voličmi dlhodobo ignorovaných župných volieb sa ukázalo ako úspešný krok. Komunálnych volieb sa tohto roku zúčastnilo 48,48 percent voličov, čo je o niečo viac ako pred štyrmi rokmi, zároveň však toto číslo zodpovedá štandardnej účasti. Regionálne voľby však zaznamenali doposiaľ najvyššiu účasť od vytvorenia druhého stupňa samosprávy — 46,5 percenta. Paradoxne však, napriek zvýšenej mobilizácii voličov, výsledky na prvý pohľad nepriniesli žiadne prekvapenia.

Kraje (zdanlivo) bezo zmien

Všetci doterajší župani zostali na svojom mieste, takže sa politická konfigurácia na ich stoličkách z roku 2017 prakticky nezmenila. K vládnej koalícii sa hlásia dvaja z ôsmich županov, v Trenčianskom a v Nitrianskom kraji. Najsilnejšia slovenská strana — Smer-SD — má teda jediného župana, trenčianskeho Jaroslava Bašku, Branislav Becík v Nitrianskom kraji je členom Hlasu-SD.

Ondrej Lunter v Banskej Bystrici je nezávislý, pričom je podporovaný naprieč politickým smerom, opozíciou a Hlasom-SD. Druhý raz zvíťazil nad kandidátmi krajnej pravice, Miroslavom Sujom z Republiky a bývalým županom Marianom Kotlebom z neonacistickej Ľudovej strany Naše Slovensko. Zvyšní župani sa hlásia k opozícii, ale iba jeden z nich — trnavský Jozef Viskupič — je členom jej najsilnejšej strany, Progresívneho Slovenska. Ostatní sú členmi menších opozičných strán a aj Viskupič bol pred vstupom do Progresívneho Slovenska členom strany bývalého premiéra Igora Matoviča Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (dnes Hnutie Slovensko).

Napriek personálnej kontinuite nemožno hovoriť, že by volebné súboje neboli dramatické. Azda najväčšiu pozornosť pútali voľby župana v Prešovskom kraji, kde sa hlavným vyzývateľom Milana Majerského (zároveň predsedu Kresťanskodemokratického hnutia) stal Milan Mazurek z Republiky.

Napriek tomu, že bol v minulosti odsúdený za rasistické výroky, spochybňoval holokaust a obhajoval Hitlera, jeho kandidátku neoficiálne podporovali strany vládnej koalície. Pred voľbami Smer-SD stiahol z krajských volieb svoju nominantku europoslankyňu Juditu Laššákovú, Mazureka priamo podporila ďalšia smerácka europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová, hoci ešte na jeseň 2023 bola pobúrená rozhodnutím Strany európskych socialistov o pozastavení členstva Smeru-SD.

Hoci Majerský voľby vyhral s vyšším ziskom ako v roku 2022, Mazurekových viac než 100 tisíc hlasov (35 percent) naznačuje, že Republika sa stáva dôležitým straníckym aktérom. Volebné prieskumy jej už dlhší čas prisudzujú tretie miesto.

Spolupráca zatiaľ mimoparlamentnej Republiky so Smerom-SD a ďalšími koaličnými stranami naznačuje, že sa po budúcoročných parlamentných voľbách môže stať ich koaličným partnerom, hoci ďalšia koaličná strana — Hlas-SD túto možnosť odmieta. Keďže Republika v Prešovskom kraji, ale aj inde, získava podporu najmä v obciach a okresoch, kde v minulosti dominoval Smer-SD, možno v najbližšom čase očakávať radikalizáciu vládnej koalície. Mazurek tak paradoxne patrí k volebným víťazom, hoci sa županom nestal.

Taktika budovania spojenectiev, vyskúšaná v Prešovskom kraji, sa menej osvedčila v Žilinskom kraji. Hoci sa kandidáti Republiky a Slovenskej národnej strany (SNS) vzdali v prospech kandidáta Smeru-SD Igora Chomu, doterajšia županka Erika Jurinová zvíťazila s ešte väčším náskokom ako v minulosti.

Napokon, košického župana Rastislava Trnku, z opozičných strán podporovala iba maďarská Aliancia, kým ostatné strany podporovali progresívca Mariána Porvažníka. Aj napriek početným trestným stíhaniam si však Trnka svoju pozíciu udržal, Porvažník však získal o necelé dve percentá hlasov menej. Koaličný kandidát skončil až na treťom mieste.

Hoci vo väčšine krajských zastupiteľstiev pretrváva silné zastúpenie nezávislých poslancov, opozičné strany majú početné frakcie a naopak, poslanci, ktorí sa hlásia k vládnym stranám, majú s výnimkou Trenčianskeho a Žilinského kraja slabé zastúpenie.

Kontinuita vo veľkých mestách

Okrem Košíc neboli významnejšie zmeny ani na úrovni krajských miest. Doterajší primátori Trnavy a Trenčína už nekandidovali, na ich miesto boli zvolení ich blízki spolupracovníci. V Banskej Bystrici pokračuje Ján Nosko, ktorý bol v minulosti nominantom Smeru-SD, tohto roku však podporu od Smeru-SD a Hlasu-SD odmietol a prezentoval sa ako nezávislý kandidát. V Košiciach po ôsmich rokoch skončil Jaroslav Polaček podporovaný väčšinou opozície, pričom ho nahradil lokálny politik Ladislav Lörinc. Kandidáti Progresívneho Slovenska v Košiciach ani v Banskej Bystrici neuspeli. Dramatický súboj sa črtal v Bratislave.

Proti Matúšovi Vallovi, ktorého strana Team Bratislava kandidovala spoločne s Progresívnym Slovenskom, liberálmi zo strany Sloboda a Solidarita a stranou Demokrati, nastúpilo viacero kandidátov. Favoritom konzervatívcov bol politik komunálnej strany Dunaj Martin Winkler, ten sa však z volieb stiahol v prospech nominanta Smeru-SD, ministra dopravy v súčasnej vláde, Jozefa Ráža ml. Tento syn známeho speváka Elánu v kampani zdôrazňoval, že nie je členom žiadnej politickej strany, dokonca o sebe tvrdil, že je iba manažérom a nie politikom. Podporilo ho viacero konzervatívnych politikov.

V konečnom dôsledku však Vallo presvedčivo zvíťazil aj tretí raz so ziskom viac než 64 percent, kým Ráž získal približne o polovicu menej hlasov. Smer a jeho spojenci tak majú aj v Bratislave, považovanej tradične za pravicovú, resp. liberálnu, podporu takmer jednej tretiny voličov. Bratislava tak aj napriek fakticky jednofarebným zastupiteľstvám jednofarebnou nie je.

Hoci počas kampane rezonovala nespokojnosť s Vallovým pôsobením za posledných osem rokov, pripomínali mu nesplnené sľuby v oblasti dopravy, nájomného bývania, kritizovali aj stav mestských financií. Napokon sa však nechuť voči Smeru-SD ukázala silnejšou než nespokojnosť s Vallom. Mestská koalícia dokonca posilnila svoje zastúpenie na úrovni mesta i mestských častí. Nebola však úspešná v Petržalke. V tejto najväčšej mestskej časti potvrdil svoju pozíciu dlhoročný starosta Ján Hrčka, ktorý patrí k najväčším kritikom Valla, kým kandidát Progresívneho Slovenska Daniel Klimovský neuspel.

Celkovo však vo veľkých mestách Progresívne Slovensko a opozičné strany posilnili svoje postavenie. Opoziční kandidáti uspeli aj vo viacerých menších mestách, kde nahradili dovtedajších dlhoročných primátorov, nominantov Smeru-SD. Posilnili aj svoje postavenie v mestských zastupiteľstvách.

Zostáva ešte rok

Sotva predvídateľný vývoj na domácej i medzinárodnej scéne núti byť opatrný z hľadiska prognóz výsledkov budúcoročných volieb. Miestne voľby však potvrdzujú partnerstvo súčasných koaličných strán s (post)fašistickou Republikou, ktoré naznačuje aj kontúry potenciálnej vládnej koalície. Spolupráca opozície nebola na všetkých miestach natoľko zrejmou, zostáva rozdelená na konzervatívnu a liberálnu časť.

O marginalizácii Smeru-SD aj napriek nie veľmi úspešným výsledkom v krajských zastupiteľstvách nemožno hovoriť, keďže v parlamentných voľbách sa uplatňuje systém pomerného zastúpenia. Možno však povedať, že hoci najviac hlasov pravidelne získavajú nezávislí kandidáti, počet hlasov v prospech tých opozičných mierne narástol, kým pre koaličných kandidátov mierne poklesol. Výsledky Milana Mazureka, kandidátov krajnej pravice v Banskobystrickom kraji, ale aj Jozefa Ráža ml. v Bratislave naznačujú, že koalícia má stále pomerne silnú podporu nielen v malých mestách a obciach, ale aj vo väčších mestách.

Miestne voľby tak zatiaľ nenaznačujú významnejší prelom, iba menšie pohyby. S výsledkom volieb tak môže byť spokojná najmä Republika, neplatí to pre Smer-SD ani Hlas-SD, ale v plnej miere ani nie pre opozíciu. Jedni i druhí sa však snažia tváriť spokojne a hovoria o svojich úspechoch.