Ešte donedávna boli krajské voľby v slovenskej politike prehliadaným fenoménom. Prvý raz sa konali v roku 2001, odvtedy však až do roku 2013 účasť v nich nepresahovala 20 percent oprávnených voličov. Prvou výraznejšou zmenou boli až krajské voľby v roku 2017, ktorých sa zúčastnilo takmer 30 percent voličov. Slováci si len pomaly zvykajú na kraje ako samosprávne jednotky, keďže v mnohých prípadoch boli vytvorené bez ohľadu na hranice historických regiónov.

Októbrové voľby sa budú druhý raz konať spoločne s komunálnymi. Iniciátori očakávali nielen vyššiu účasť, ale aj sprehľadnenie kandidátok na úrovni obcí a krajov. Dôležitým faktorom, prečo sa o obsadenie pozícií predsedov samosprávnych krajov (historicky nazývaných aj županov) začali politické elity zaujímať viac, bola aj fiškálna decentralizácia, v dôsledku ktorej takmer 30 percent daní občanov smeruje práve do krajov, v kompetencii ktorých leží regionálna doprava, stredné školstvo či sociálne služby. V roku 2022, keď sa takéto spojené voľby konali prvý raz, do krajských zastupiteľstiev hlasovalo viac než 46 percent voličov, kým do miestnych o niečo takmer 44 percent, čo bolo o dve percentá menej ako v roku 2018.

Smer-SD v regiónoch ustupuje

Na Slovensku je personifikácia politiky silnejšia ako v Česku, čo posilňuje aj volebná legislatíva, podľa ktorej sú starostovia, primátori a predsedovia samosprávnych krajov volení priamo. Prvým prekvapením tohtoročnej kampane je pomerne slabá aktivita najsilnejšej vládnej strany.

So Smerom-SD, ktorý mal tradične silnú pozíciu v regiónoch, sa otvorene identifikovali iba kandidáti na post župana v Trnavskom, Trenčianskom, Žilinskom a Prešovskom kraji. Inde Smer podporuje kandidátov iných strán, resp. málo významné osobnosti. V Banskobystrickom kraji, kde mal silné pozície, nepostavil žiadneho kandidáta.

Víťazstvo má takmer isté zatiaľ iba v Trenčianskom kraji, ktorého predseda Jaroslav Baška vystupuje pragmaticky, nepúšťa sa do ideologických sporov a spolupracuje aj s Transparency International, ktorej aktivity na celoštátnej úrovni sa stretávajú skôr s negatívnou reakciou vlády. V Žilinskom kraji môže kandidát Smeru ohroziť súčasnú županku Eriku Jurinovú, najmä v prípade, ak by sa vzdal kandidát Slovenskej národnej strany a krajne pravicovej Republiky.

V Prešovskom kraji môže dlhoročného župana Milana Majerského, predsedu opozičného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) ohroziť kandidát Republiky, europoslanec Milan Mazurek, v minulosti právoplatne odsúdený za rasistické výroky. Hoci v mnohých krajoch a aj na komunálnej úrovni táto krajne pravicová strana postupuje spoločne so stranami vládnej koalície (Smer-SD, Hlas-SD a Slovenská národná strana), premiér Fico si neželá, aby boli príliš silný.

Aj preto v Prešovskom kraji postavil svoju kandidátku, europoslankyňu Juditu Laššákovú. Nevylučuje však, že by ju koncom septembra mohli stiahnuť, pokiaľ by priveľmi oslabila Mazurka. Prioritou Smeru-SD je odchod Majerského, ktorý vystupuje proti spolupráci s vládnou koalíciou, z vedenia KDH a jeho nahradenie ústretovejším politikom.

Zaujímavý súboj sa črtá aj v Košickom kraji. Od dlhoročného župana Rastislava Trnku, zvoleného s podporou súčasnej opozície, sa politické strany dištancovali okrem iného aj pre trestné stíhania. Opozícia, ktorá sa vo väčšine prípadov snaží o jednotný postup, je však rozštiepená v prípade voľby primátora Košíc. KDH, Sloboda a solidarita a Maďarská aliancia podporujú spoločne s väčšinou starostov mestských častí súčasného primátora Jaroslava Polačeka, kým najsilnejšia opozičná strana Progresívne Slovensko a Demokrati podporujú Martina Mudráka. Ďalším aktérom, ktorý môže zamiešať karty, je starosta mestskej časti KVP Ladislav Lörincz, nominovaný mestskou Košickou stranou.

Kandidátky vo väčšine krajov ukazujú, že sa postupne prelamuje izolácia hnutia Slovensko, ktoré je stranou bývalého premiéra Igora Matoviča (2020—2021). Opozičné strany sa od nej pritom na celoštátnej úrovni dištancujú, keďže nesie hlavnú zodpovednosť za chaotické vládnutie pravice v rokoch 2020—2023, ktoré vyústilo do predčasných volieb a návratu Smeru-SD.

Väčšie zmeny sa neočakávajú v Trnavskom a Banskobystrickom kraji, kde zrejme svoju pozíciu potvrdia súčasní župani. Banskobystrického Ondreja Luntera podporuje dokonca aj koaličný Hlas-SD. Podobne v Nitrianskom kraji má silnú pozíciu Branislav Becík, považovaný za „most“ medzi Hlasom a Republikou.

Súboj o Bratislavu

Nečakane sa však vyhrocuje situácia v Bratislave. Kým na úrovni kraja súčasný liberálny župan Juraj Droba (Progresívne Slovensko, Sloboda a Solidarita, Demokrati a mestská strana Team Vallo) nemá vážnejšieho vyzývateľa, proti bratislavskému primátorovi Matúšovi Vallovi sa postavilo viacero vyzývateľov.

Konzervatívci sa pokúsili proti nemu postaviť dvoch kandidátov. Dana Čahojová z kampane odstúpila koncom augusta, koncom septembra sa vzdal aj druhý kandidát, líder mestskej strany Dunaj Martin Winkler. Ten je obviňovaný z prijatia finančných prostriedkov od podnikateľa Zoroslava Kollára, odsúdeného za korupciu a spájaného s vládnym Smerom-SD, hoci sám vedie vlastnú, zatiaľ najmä virtuálnu stranu Právo na pravdu.

Winkler vo svojej kampani obviňoval Valla z neoficiálnej spolupráce so Smerom, aby sa napokon kandidatúry vzdal v prospech ministra dopravy Jozefa Ráža ml. Ten je síce nestraníkom, ale do vlády ho nominoval práve Smer-SD. V komunálnych voľbách však vystupuje ako nezávislý kandidát, keďže si uvedomuje, že spojenie so Smerom-SD by mu mohlo v Bratislave odobrať voličov.

Na rozdiel od minulosti, keď Smer-SD voľby v Bratislave podceňoval, sa v súčasnosti táto strana snaží využiť nespokojnosť s liberálnym vedením mesta a oslabiť Progresívne Slovensko v jeho najsilnejšej bašte. Podobne ako v Košiciach, aj v Bratislave sa konzervatívci snažia vystupovať ako tretia sila medzi hlavnými súpermi — progresívcami a vládnou koalíciou.

Miestne voľby však pútajú pozornosť najmä preto, že sa zvyknú konať uprostred, resp. v poslednej tretine funkčného obdobia parlamentu. Naznačujú teda trendy do „veľkých“, ktoré by sa mali konať budúci rok na jeseň, napríklad z hľadiska budovania koalícií.

Regionálne voľby ako signál pre parlament

Zároveň však výsledky voľby predsedov niekoľkokrát zvykli signalizovať posuny vo voličských náladách. Tak to bolo napríklad v roku 2005, keď pozície predsedov samosprávnych krajov (županov) ovládli nominanti strany Smer-SD, resp. ich spojenci, ale aj v roku 2009, keď posilnilo zastúpenie pravice, napokon v roku 2013 zvolenie Mariana Kotlebu signalizovalo vstup dovtedy marginálnej neonacistickej Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) do parlamentu o tri roky neskôr.

Župné voľby v roku 2017 výrazne preformátovali politickú mapu Slovenskej republiky. Priniesli porážku viacerých dlhoročných županov, nominantov Smeru-SD, a naopak, signalizovali nástup pravice, ktorá v roku 2020 vyhrala voľby a vytvorila vládu. V  regionálnych a miestnych voľbách vždy boli najsilnejšími aktérmi nezávislí kandidáti, teda takí, ktorí sa oficiálne neidentifikovali so žiadnymi politickými stranami.

Postavenie komunálnych politikov sa posilnilo počas pandémie. V očiach verejnosti sa práve oni stali aktérmi, ktorí nezávisle od politických strán, ale aj od neraz chaoticky konajúcich celoštátnych inštitúcií, manažovali pandémiu. Miestna vláda tak v súčasnosti patrí na Slovensku medzi inštitúcie s najvyššou mierou dôvery verejnosti, kým vláda a parlament sa nachádzajú na posledných priečkach.

Ani v tohtoročných voľbách nemožno teda vylúčiť prekvapenia. Volebná súťaž však vo väčšine prípadov kopíruje celoštátne konfliktné línie. Relatívne novým prvkom je fenomén mestských, resp. regionálnych strán. Tie sú vedľajším produktom politického inžinierstva Slovenskej národnej strany.

Jej predseda Andrej Danko totiž v roku 2018 presadil novelu zákona o politických stranách, ktorá znemožnila účasť občianskych iniciatív vo voľbách. Kandidátky teda môžu podávať iba jednotlivci alebo už zaregistrované politické strany. Konečným dôsledkom takejto úpravy je však oslabenie pozície celoštátnych strán na miestnej úrovni, čo sa netýka iba nových formácií, ale aj takých, ktoré na politickej scéne pôsobia dlhodobo, ako Smer-SD.

Keďže práve v tieto dni sa slovenská vládna koalícia otriasa v základoch a premiér Fico naznačuje možnosť konania predčasných parlamentných volieb už v januári 2027, nemožno vylúčiť, že rozbiehajúca sa kampaň plynule prerastie do kampane na celoštátnej úrovni.