Keby som mohol ísť cez údolie tieňov smrti, nebudem sa báť zlého, lebo Ty si so mnou. Žalm dvadsaťtri, kapitola štvrtá. Citát, vytrhnutý z tela svätej knihy, poznajú kameňosochári naspamäť, pretože ho čoraz častejšie vytesávajú do náhrobných kameňov. Smrť, oprostená od mystiky a tajomstva, je obyčajná. Tichá, pokorná. Ľudská. Tak kto stojí v skutočnosti nad nami v momente, keď naša veta dospeje k poslednej bodke?

V rámci zberu materiálu na pripravovanú česko-slovenskú čiernu komédiu s názvom Príjemnú sústrasť sme sa s filmovým štábom vypravili do poľského mestečka Kielce. Práve na tomto mieste uprostred Svätokrížskeho vojvodstva, opradeného starými mýtmi o kulte smrti, sa od 12. do 14. júna konal šiety ročník veľtrhu pohrebných a cintorínskych služieb NecroExpo.

Ide o najväčšie podujatie svojho druhu v strednej Európe, ktoré privítalo stovku vystavujúcich z Poľska, Nemecka i Talianska a tisícpäťsto návštevníkov z celého sveta. Program veľtrhu sľuboval dražbu pohrebných vozidiel, ukážku posmrtného maskovania, pohrebnú floristiku, najmodernejšie dizajnérske kúsky medzi rakvami a urnami, elektronické sviečky, odovzdávanie cien za najlepšie produkty, prednášky i valné zhromaždenie členov Poľskej pohrebnej komory. Line-up ako sviňa.

Dôvodom, ktorý nás hnal do útrob rozľahlej poľskej zeme, do oka hurikánu pohrebného vesmíru, nebola irónia či snaha o bizarný trip na hrane etiky, ale túžba pochopiť; pochopiť tých, ktorí žijú so smrťou; ktorí žijú s umieraním; ktorí zasvätili svoj život pozostalým; ktorí z dreva nevytvoria kolísku alebo hojdačku, ale truhlu; ktorí obliekajú zosnulých do pekných šiat a líčia ich tváre na poslednú rozlúčku s blízkymi; ktorí vyrývajú do urien ľalie a modré vtáky; ktorí kopú hlboké jamy, z ktorých najskôr vyberú staré kosti; ktorí organizujú kary, vyberajú vhodnú hudbu i jedálny lístok; ktorí nešoférujú taxík, ale pohrebné autá; ktorí vijú špeciálne pohrebné vence; ktorí menia telá na popol; ktorí sú všade tam, kde sa predstavenie preklopilo do posledného dejstva, pripravení premeniť smútok na pietu, smrť na cestu.

Marcin je tridsiatnik s prívetivou tvárou, ktorý pôsobí na veľtrhu ako projektový manažér. Naša prítomnosť ho zjavne teší, filmárov tu ešte nemali. Koniec koncov, málokedy sem zavítajú ľudia „mimo oboru“. Zabezpečil nám kartičky s označením „prasa/press“ i vstup na „VIP grill party“ v rozľahlej záhrade neogotického Paláca Tomasza Zielinskeho.

Marcin hovorí, že v Poľsku je vyše dvetisíc pohrebníctiev a kult pochovávania je v ich krajine dôležitá téma. Osobne však necíti k samotnej smrti žiadne pevné väzby, je pragmatik. Popri NecroExpo organizuje ďalších šesť veľtrhov ako FloraExpo, DefenseExpo i WeddingExpo. Bez váhania priznáva, že práve na veľtrhu pohrebných a cintorínskych služieb je najpríjemnejšia atmosféra. Ľudia z „funeral biznisu“ sa celý rok stretávajú so smútkom a umieraním, tu si chcú oddýchnuť, stretnúť sa s kolegami, zabaviť sa. Hovorí, že všetci si myslia, že náš veľtrh je o smrti, ale je to práve naopak — NecroExpo je o živote.