V nedeľných parlamentných voľbách sa tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoğanovi nepodarilo dosiahnuť cieľ získať dvojtretinovú väčšinu pre jeho vládnucu stranu AKP. Takáto väčšina by bola potrebná na zmenu tureckej ústavy, prostredníctvom ktorej by prezident získal takmer neobmedzené právomoci.

V skutočnosti sa AKP nepodarilo získať ani absolútnu väčšinu v parlamente. Strana získala o takmer tri milióny hlasov menej ako v roku 2011 a skončila so stále výraznou prevahou 40,7 % hlasov.

Ďalšou novinkou volieb bolo, že HDP — strana so silnými kurdskými koreňmi — po prvýkrát prekročila hranicu desať percent. HDP kládla vo svojej volebnej kampani silný dôraz na sociálne otázky a získala mnohých voličov aj mimo svojho kurdského regiónu.

V minulosti mala AKP širokú voličskú podporu vďaka hospodárskemu rastu a sľubu stability. Stabilita bola podlomená po masových protestoch v parku Gezi v roku 2013, ktoré spustil kontroverzný, vysoko symbolický realitný projekt.

Korene protestov však boli oveľa hlbšie — začali sa prejavovať autoritárske tendencie vlády a zvýšené zasahovanie do každodenného života, napr. opatrenia proti pitiu alkoholu či Erdoğanove vyjadrenia k tomu, koľko detí majú ženy porodiť. Neskôr sa pod koberec zametali korupčné škandály.