Už pár týždňov sa v Európe intenzívne diskutuje o tzv. Lux Leaks, o uniknutých dokumentoch, na spôsob WikiLeaks, ktoré objasňujú, ako veľké korporácie krátia štáty na daniach. Efektívne. A perfektne legálne.

Keďže v slovenských médiách sa tomu málokedy venuje pozornosť, a ešte menej veľkým kauzám európskeho významu, je namieste priblížiť čitateľovi, ako sa dá ľahko a jednoducho neplatiť dane — ak ste veľká firma. Schém je samozrejme viacero, ale všetky sa zameriavajú na rozdiely v zdaňovaní medzi jednotlivými krajinami a vôbec na rozdiely medzi právnym chápaním vzťahu medzi materskou a dcérskymi firmami a ďalšími právno-ekonomickými definíciami. Preto mnoho firiem založilo jedno zo svojich sídiel v Luxemburgu — kde využívajú systém vnútorných pôžičiek medzi materskou a dcérskymi firmami, za obrovský úrok. V podstate sa jedná o virtuálne peniaze. Luxembursko zase vydávalo týmto firmám „daňové rozhodnutia“, podľa ktorých mali zvýhodnené zdaňovacie podmienky v domácich krajinách. V skratke, na konci reťazca tieto firmy zdaňujú svoje zisky len vo výške čosi cez 1%.

Jedno percento. Tu nehovoríme o žiadnych start-upoch, malých podnikateľoch, začiatočníkoch, ktorých skutočne gniavi daňové zaťaženie a mnohé iné obštrukcie kladené drobnému biznisu. Hovoríme o Pepsi, Fiat, farmaceutických koncernoch a o korporáciách, ktoré sa nachádzajú v zozname 100 najziskovejších firiem roka. Ich zisky sa pohybujú v miliardách. Iba farmaceutická firma Shire získala na spomínanej schéme 1,9 miliardy dolárov, ktorú zdanila do výšky 2 milióny. To je tá rovná daň v praxi.

To, že je niečo legálne, neznamená, že je to legitímne. Ak je niečo v súlade so zákonom, respektíve priamo mu neodporuje, neznamená to, že je to morálne a spravodlivé. Za takýmto únikom daní stoja totiž na druhej strane občania: tí, ktorí musia platiť 20% plus odvody a ak neodvedú, tak si ich úrady nájdu aj v Luxemburgu. Pretože aj kvôli takýmto únikom počúvame o tom, že nie sú v štátnej kase peniaze na dôchodky, nie je na poriadne zdravotníctvo, kvalitné školstvo pre deti, nebodaj na slušné platy pre lekárov. Čo pre lekárov. Ani len pre zamestnancov tých istých korporácií, ktoré krátia na daniach, ale zo ziskov ktorých ich zamestnanci neuvidia na výplatnej páske zhola nič. V zásade sme okrádaní všetci.

Na Slovensku je bohužiaľ slobodné podnikanie nedotknuteľným symbolom slobody. Do tej miery, že nedokážeme kritizovať nemorálne korporátne praktiky podkopávania štátov a sociálneho zabezpečenia občanov. Nielen sloboda podnikania a sloboda prejavu mali byť výsledkom novembrovej revolúcie. Chceli sme si nechať to dobré a vyhnúť sa tomu zlému, dosiahnuť istý blahobyt a dôstojnosť, zakotvené v ekonomických a sociálnych právach. Ale tie stoja peniaze, ktoré namiesto v našich právach končia na súkromnom účte na Kajmanských ostrovoch.

Jedno periodikum použilo na tento únik titulok „Prešibaní obchodníci“, pričom rozmer krátenia na daniach sa ročne pohybuje v toľkých desiatkach miliárd, že ten titulok mal obsahovať skôr slová ako „nemorálni obchodníci“, „žalár“ alebo „najväčší podvod”.

Aj keď je mnohým jasné, že firmy „optimalizujú” daňové zaťaženie tak, že na konci roka vyzerajú ako neziskové organizácie, je dôležité vedieť, ako tieto schémy fungujú a ako im predchádzať. Tieto uniknuté dokumenty, ktoré vo väčšine prípadov majú hlavičku účtovníckeho gigantu PriceWaterhousCoopers, na svojej stránke zverejnilo Medzinárodné konzorcium investigatívnych žurnalistov, so skratkou ICIJ.

Už v minulosti, na rozdiel od mnohých mainstreamových denníkov, písali autori z ICIJ o obrovských stratách na daniach, ktoré vznikajú vďaka možnosti premiestniť si sídlo firmy do daňového raja. Tieto kauzy si môžete pamätať pod názvom Offshore Leaks, a vystupujú v nich aj rôzne slovenské firmy. Je teda zrejmé, že prax optimalizovania daní sa netýka len Luxemburska, ale mnohých iných štátov, v prvom rade skutočných daňových rajov. Zaujímavým únikom informácií zo série boli aj VatiLeaks, úniky o korupcii a prania špinavých peňazí vo Vatikánskej banke. Sami si môžete prerátať, či sa viac peňazí stratí v Luxemburgu, Cypre a Vatikáne alebo vo východoslovenskej osade bez elektriny.

O dôvod viac zjednocovať zdaňovacie systémy v Európskej Únii. O dôvod viac s ostatnými krajinami spolupracovať a nie upravovať si daňové zákony v rámci akejsi špinavej konkurencieshopnosti. Lebo na konci sme to vždy my, kto na to dopláca.