Keď sa eurokomisár pre obchod Belgičan Karel De Gucht chystal minulý týždeň do europarlamentu, vedel, že ho nečaká prechádzka rozkvitnutým sadom. Mal hovoriť o obchodnej a investičnej dohode, o ktorej Európska únia rokuje so Spojenými štátmi. Hoci sa oficiálne prezentuje ako bezprecedentná príležitosť na to, aby sa posilnil hospodársky rast a vytvorili sa nové pracovné miesta, silnejú kritické hlasy.

↗

Jean-Claude Juncker v Evropském parlamentu. Foto archiv EP, flickr.com

Zmluvy o obchode a investíciách EÚ podpísala s viacerými krajinami. Obsahovo sa od chystanej Transatlantickej obchodnej a investičnej dohody (TTIP) významne nelíšia. Nedávno podpísaná dohoda s Kanadou napríklad obsahuje mechanizmus na urovnávanie sporov medzi štátmi a investormi, ktorý umožňuje investorom žalovať štát na rozhodcovských tribunáloch. Zjednocovanie technických, bezpečnostných či zdravotných štandardov sa často využíva na odstraňovanie bariér obchodu.

Slovensko uzavrelo už v roku 1991 s USA dohodu, ktorá obsahuje mechanizmus urovnávania sporov medzi štátmi a investormi. Vzhľadom na jej nevyváženosť by pre nás TTIP znamenala v skutočnosti posilnenie postavenia. Iné krajiny, napríklad Nemecko či Rakúsko, sa však nachádzajú v odlišnej situácii. Ustanovenia o ochrane investorov v pripravovanej dohode im prinášajú riziko nanútenej privatizácie verejných služieb či oslabenia sociálnej ochrany.

Transatlantickú dohodu však robia výnimočnou dve veci: geopolitický kontext a ekonomická váha. Geopolitiku nateraz vynechajme, zaoberajme sa tou druhou. USA nie sú ekonomickým trpaslíkom. Pri dohadovaní spoločných štandardov tak únia nemôže čakať, že druhej strane Atlantiku nanúti prísnejšie environmentálne či zdravotné pravidlá. Za neutrálne vyzerajúcim spojením sa ukrývajú aj také kontroverzné veci ako používanie azbestu v stavebných materiáloch, dopovanie chovaných zvierat antibiotikami či „chlórové kurčatá“.

Pravdepodobnejším výsledkom bude kompromis. To znamená oslabenie striktnejších európskych noriem. V dôsledku váhy americkej ekonomiky a jej prepojenosti s európskymi štátmi by takéto prepisovanie environmentálnych či bezpečnostných pravidiel zasiahlo širokú oblasť. K tomu prirátajme ochranu kultúrnej diverzity, drahú najmä Francúzsku, či ochranu súkromia a osobných údajov, ktorá sa po škandále NSA dostala do popredia záujmu.

TTIP bude potrebovať schválenie Európskym parlamentom. Hoci sú väčšie politické skupiny (s výnimkou Zelených a radikálnej ľavice) za dohodu a jej podporovatelia kontrolujú kľúčový parlamentný výbor pre medzinárodný obchod, hlasovanie v pléne môže byť dramatické a výsledok neistý.

Názorným príkladom je ACTA. Silná verejná kampaň naklonila väčšinu europoslancov proti a dohoda neprešla. Novozvolený predseda Európskej komisie Luxemburčan Jean-Claude Juncker zatiaľ vo svojom programe sľubuje, že neobetuje európske „bezpečnostné, zdravotné, sociálne štandardy a štandardy ochrany údajov či našej kultúrnej diverzity, na oltár voľného obchodu“. Je však pripravený obetovať transatlantickú dohodu?