Andrej Kiska nastúpil do úradu a už ma obťažujú komentáre o tom, ako by mal vyzerať nový prezident a akú by mal mať minulosť. Masaryk a v menšej miere Havel nasadili kritéria príliš vysoko. Zvykli sme si, že rodiace sa krajiny môžu mať funkčný prezidentský úrad. Slovenskí prezidenti túto tradíciu zvrátili. Palác neplnil ani symbolickú funkciu a jeho nájomníci krajinu rozdeľovali. Nemá zmysel pozastavovať sa nad Gašparovičom. Bol posledným predstaviteľom mečiarizmu, intelektuálne a ľudsky na funkciu nikdy nemal a z jeho pôsobenia si už teraz nič nepamätám.

Väčšie obavy mám z toho, ako štylizuje nového prezidenta jeho okolie do pozície nepolitického prezidenta. Kiska nemá prezidentskú stranu a dočasne sa nemôže opierať ani o Procházku, ktorý odišiel s chalaňmi na matrace. Svet prezidenta Kisku pochádza zo sveta Ivety Radičovej, ktorú nepolitická politika zradila. Opovrhovanie politickou prevádzkou a štylizácia prezidenta do úlohy charitatívneho šéfkuchára predstavujú najväčšie riziko nového úradu. Na Slovensku si prezident nemôže dovoliť byť nad všetkým, naopak spoločnosť vyžaduje hlboký ponor bez nádychu. Andrej Kiska ukázal, akákoľvek je jeho minulosť, že je ochotný zobrať na seba úlohu morálneho katalyzátora spoločnosti. No prezidentský úrad je politickou funkciou. V opačnom prípade by sme si vystačili s Chudíkom namixovaným s myslením súčasného pápeža.