Občané Slovenské republiky rozhodli. Z prvního kola prezidentské volby proběhnuvšího 15. března postoupí do druhého současný premiér a předseda strany Smer-SD Robert Fico a podnikatel a filantrop Andrej Kiska. Fico získal 28,01 procenta hlasů, což je o 5 až 9 procent méně, než předpovídaly průzkumy. Kiska obdržel 24,01 procenta hlasů, což je v zásadě tolik, kolik bylo prognózováno.

Třetí největiší podporu - překvapivých 21,25 procenta hlasů - obdržel právní expert a exposlanec KDH Radoslav Procházka. Čtvrtý s 12,87 procenta hlasů skončil první slovenský ministr zahraničí, herec a exředitel televize JOJ Milan Kňažko. Poslední z favorizované pětice — emeritní předseda pralamentu a nominant tradičních pravicových stran Pavol Hrušovský — naprosto pohořel. Získal jen 3,33 procenta hlasů.

Volební účast dosáhla přibližně 40 procent, přičemž z výsledku je zřejmé, že se nedostavili zejména obvyklí voliči Smeru.

Příštího prezidenta zvolí Slováci z dvojice Fico — Kiska 29. března.

Deník Referendum požádal ještě před sobotním prvním kolem o vyjádření slovenské osobnosti ze svého autorského okruhu a z okruhu partnerského webu JeToTak.sk. Vzhledem k náskoku vítězů prvního kola v průzkumech se přitom neptal na ani tak na prognózu výsledku, ale na obecnější kontext voleb.

Konkrétně byly položeny tyto otázky:

1) Soudě dle vašich znalostí či postřehů z předvolební debaty, byl by některý z hlavních Ficových konkurentů — tj. ze čtveřice Kiska, Kňažko, Procházka, Hrušovský — lepším prezidentem než právě Robert Fico, který je považován za favorita? A pokud ano, tak proč?

a

2) Změnila letošní předvolební kampaň a debata v něčem slovenskou politickou kulturu? A pokud ano, tak v čem?

Odpovídají politolog, historik, publicista a vysokoškolský pedagog Eduard Chmelár, spisovatel, publicista a šéfredaktor JeToTak.sk Michal Havran, expert na rozvojovou problematiku, ekolog a aktivista Juraj Mesík, programová ředitelka Institutu lidských práv Alena Krempaská, politolog a analytik Ústavu mezinárodních vztahů Tomáš Profant a občanský aktivista působící v NESEHNUTÍ, Hnutí DUHA a MDA Lukáš Likavčan.

1) Robert Fico príliš polarizuje spoločnosť. Slovensko viac ako kedykoľvek predtým potrebuje prezidenta, ktorý by spájal, ktorý by prekonal studenú občiansku vojnu v našej spoločnosti a dodal úradu hlavy štátu nový historický zmysel. Inak sa táto funkcia stane v našom ústavnom systéme zbytočnou. Zo spomínaných kandidátov je odborne na túto misiu najviac pripravený Radoslav Procházka. Nemuseli by sme sa však hanbiť ani za Milana Kňažka, ktorý má za sebou silný príbeh tribúna Nežnej revolúcie, muža, ktorý stál pri zrode slovenskej štátnosti a slovenskej diplomacie a politika, ktorý sa postavil proti antidemokratickej vlne mečiarizmu. Nie je to síce nijaký vizionár, ale poviem vám to takto: pri doterajšej skúsenosti by bolo úspechom už to, keby nám toho prezidenta niekto konečne aspoň zahral...

2) Nie, kampaň bola plytká, nudná a vyhla sa zásadnej diskusii o podstate a poslaní tohto úradu, po ktorej som volal na stránkach Deníka Referendum pred dvoma rokmi. Slovensko kamufluje vlastné ústavné tradície a táto absencia koncepčného uvažovania o štáte ho skôr či neskôr dobehne.

1) Predvolebná kampaň sa vyznačovala bezobsahovosťou. Politický marketing je jediným víťazom a počas tejto kampane sme videli, že jeho ambíciou je nahradiť politiku. Marketing dodal bezosažnosti novú technológiu, kandidáti ostávajú v ústraní. V takejto situácii sa takmer nedá posúdiť, kto by bol akým prezidentom, pretože doposiaľ boli všetci rovnakými kandidátmi marketingovej konfekcie.

2) Kampaň ukázala jednú vec. Politický maistream je totálne imúnný vočí konceptu "diskusie", alebo "tém". Nič také neponúka, pretože diskusia je nekontrolovateľná. Kampaň nepriniesla nič, čo by sme už nevedeli, žiadne nové, ani staré témy, bola nudná a vyretušovaná. Taká, aká je celá slovenská politika.

1) Za dôležitejšie ako aktuálne výkony pri debatách či masívnosť kampane považujem životné príbehy kandidátov. Z hľadiska rozloženia moci v štáte by bol zrejme ktorýkoľvek zo štyroch menovaných vhodnejším prezidentom ako R. Fico, vzhľadom na jeho životný príbeh mne osobne pripadá ako najlepší kandidát Milan Kňažko. Ako tribún revolúcie roku 1989 dokázal, že má odvahu vzdorovať moci, vie kde je Západ a kde Východ. Najväčší čierny fľak na jeho CV  je u mňa jeho spolupráca s Mečiarom pri zakladaní HZDS a tým pádom jeho podiel na rozbití Československa — neskôr sa ale dokázal zorientovať a zapojil sa do zápasu o demokraciu a európsku orientáciu Slovenska. Kiska je pre mňa nečitateľný a jeho životný príbeh s de facto úžerníckym podnikaním vo mne nevzbudzuje dôveru, Procházkov životný príbeh je príliš krátky a neotestovaný vážnymi krízami a Hrušovského príbeh sa mi javí ako nevýrazný príbeh verného syna katolíckej cirkvi.