Nie som jediný, kto by chcel porozumieť tomu, čo sa deje na Ukrajine. A myslím, že podobný pocit majú aj mnohí Ukrajinci. Samozrejme, že si zaslúžia, aby žili v krajine, kde nemá prezident pštrosy a zlaté hajzle, kde o energetike, pôde a zahraničnej politike nerozhodujú majitelia Šochťaru Donetsk. Lenže Ukrajina je oligarchickým predmestím Ruska.

Ukrajina by mohla byť záhradou celej Európy, lenže to by jej faktickí majitelia, nemohli v 90. rokoch vlakmi vyvážať černozem, najúrodnejšiu černozem v Európe, do krajín bez zrážok, takmer zadarmo. Ukrajina by mohla byť štátom, kde ortodoxné náboženstvo dokáže fungovať v západnej demokracii, lenže to by nesmela byť krajina v takom rozklade, že časť duchovenstva prevádzkuje antisemitizmus a ďalšia káže blízky koniec sveta. Ukrajina by mohla byť európskou plážou, sadom a chrámom, namiesto toho je striedavo skanzenom pozláteného sovietizmu, nárazníkovým pásmom medzi západom a východom, miestom, kde dochádzalo už počas prvej svetovej vojny k politickým masovým vraždám a neskôr k pogromom, hladomoru.