Úspech SPD, ktorá dosiahla zavedenie minimálnej mzdy vo výške 8,50 eura v Nemecku, by mal byť inšpiráciou pre všetky sociálnodemokratické strany v celej Európe. Ak totiž platí, že EÚ je spoločenstvom štátov vyznávajúcim rovnaké hodnoty, tak by občan v každom štáte spoločenstva mal mať možnosť dosiahnuť prostredníctvom práce na rovnakú minimálnu životnú úroveň. Požiadavka rovnakej minimálnej mzdy je preto absolútne oprávnená — najprv v EÚ, ale nielen v EÚ.

V prvom rade treba poznamenať, že zavedenie minimálnej mzdy v tejto výške je enormným úspechom sociálnej demokracie. Tá hoc vstupovala do rokovaní s CDU/CSU nesmierne oslabená — Merkelovej bloku chýbalo púhych 5 hlasov k dosiahnutiu absolútnej väčšiny v Bundestagu —, dokázala pod hrozbou spojenia sa s Die Linke a Zelenými vytrieskať z nemeckej Železnej lady ústupok, ktorý sa tesne po voľbách zdal byť nereálnym snom. Tento sen musia ešte 14. decembra v referende sice potvrdiť súhlasom s koaličnou zmluvou samotní členovia SPD, ale inak je zavedenie mzdy vo výške 8,50 eura hotová vec. To znamená, že v prípade schválenia koaličnej zmluvy, žiaden Nemec pracujúci na plný pracovný úväzok nezarobí mesačne menej než 1500 euro.

Ide o sumu, ktorú možno považovať za dôstojnú cenu práce umožňujúcu pracujúcemu človeku žiť na úrovni, ktorej je v 21. storočí hoden. Ide o podobný úspech ako zavedenie osemhodinového pracovného dňa či voľnej soboty. Teraz ide o to, aby sa tento úspech z Nemecka podobným spôsobom preniesol — zatiaľ alespoň — do všetkých členských štátov EÚ. Nie je predsa normálne, aby napríklad na Slovensku žil pracujúci človek z minimálnej mzdy 352 eur, keď v Nemecku má ten istý človek za tú istú prácu viac než štvornásobok. Nie je možné, aby na východe EÚ vytvárala minimálna mzda ghetá chudoby a beznádeje, kým v inom štáte EÚ zaručovala slušný životný štandard. Ak by sme to pripustili, tak bysme sa museli zmieriť s tým, že základnou myšlienkou vytvorenia EÚ nie je Európa pre občanov, ale Európa pre kapitál a nadnárodné spoločnosti. Je úplne jasné, že ak prijmeme ten rozdiel medzi hodinovou mzdou v Nemecku a na Slovensku v pomere 8,50 ku 2,023, tak to bude vyhovovať možno Volkswagenu, ale obyčajného občana EÚ z východu Európy už nikdy nepresvedčíme o tom, že projekt spoločnej Európy tu vznikol pre neho. Skutočnosť, že smie cestovať bez obmedzení, ale nemá za čo, je na oduševnenie sa za európsku myšlienku trošku málo. Takže stanovenie si cieľa čo najrýchlejšieho dosiahnutia rovnakej nemeckej minimálnej mzdy na území celej EÚ by bol aj najlepším motivačným prostriedkom pre občanov ku skutočnému stotožneniu sa s európskym projektom.

Hrozbe pravičiarov a prívržencov voľnej ruky trhu, že v tom prípade všetky podniky presunú svoje výrobné kapacity mimo EÚ, sa dá čeliť jednoduchou protihrozbou — zavedením zákonov, ktoré umožnia predávať na trhu EÚ bez cla iba tým podnikom, ktoré tu vyrábajú alebo platia dane v plnej výške do spoločnej kasy. Apropos, spoločná kasa-harmonizácia by sa nemala týkať iba minimálnej mzdy, ale aj celého legislatívneho, daňového a finančného sektora.

Ekonomicky je teda idea rovnakej minimálnej mzdy na celom území EÚ realizovateľná. Je to pritom myšlienka, ktorá je v súlade s ušľachtilou ideou ľavicových hnutí hlásajúcich, že cena života každého človeka je rovnaká. Práca je totiž pri osemhodinovom pracovnom čase hlavným ekonomickým produktom života človeka, a teda jej ocenenie je z toho vyplývajúc aj hlavným ocenením hodnoty života toho človeka. Dohodnúť sa na tom, že v jednom ekonomickom spoločenstve, kde všetky tovary a služby majú de facto rovnakú cenu, bude mať rovnakú cenu aj ľudský život, by nemalo byť úplne nepochopiteľné. Nepochopiteľný je opak, nepochopiteľná je globalizácia ceny tovarov v situácii, keď ku globalizácii ceny ľudskej práce neprichádza. Jednoduchý príklad dokumentujúci absurditu tejto situácie: Ak je cena mlieka — akože v EÚ je — na celom území plus mínus rovnaká, alebo aspoň nie štvornásobne vyššia či nižšia, je potom v poriadku, aby cena ľudskej práce bola tak rozdielna? Je produkt života hoväda v EÚ cennejší než produkt človeka? Je európske hovädo cennejšie než európsky občan?

Dúfajme, že strany, ktoré sa nazývajú ľavicovými v Európe — vrátane Smeru na Slovensku — majú na túto otázku jednotnú, negatívnu, odpoveď. Povyk pravičiarov a zástancov voľnej ruky trhu, že Európa by tak musela pristúpiť k ochranárskym opatreniam voči zbytku sveta — a ten povyk tu nepochybne bude — je možné odbyť jednak argumentami o nadradenosti ľudského života nad trh a jednak prísľubom, ktorý bude pre nich znieť ako hrozba, ale pre ľavičiarov by mal byť existenčným mottom: Nebojte sa, ide len o prvý krok, neskôr tie ochranárske opatrenia už nebude treba. My totiž odstránime chudobu a nadradenosť kapitálu nad človekom prostredníctvom zavedenia rovnakej mimálnej mzdy postupne na celom svete. Nemecko je len začiatok, EÚ je ďalší krok — a celý svet je cieľ.