Slovinské voľby v tieni sociálnych protestov

Joachim Becker

Slovinsko nastoupilo pod vedením pravicové vlády neoliberální kurs, který vedl k zesílení ekonomické krize a následným sociálním protestům. V prezidentské volbě zvítězil levicový kandidát zastávající ovšem jen měkčí formu neoliberalismu.

Slovinci si 2. decembra zvolili nového prezidenta. Účasť na voľbách bola rekordne nízka a dosiahla len 41,5 percenta. Na druhej strane účasť na sociálnych protestoch bola veľmi silná. Rozsiahle demonštrácie proti úsporným opatreniam sa konali nielen v hlavnom meste Ľubľane, ale aj v malých mestách. V niektorých mestách, najmä v Maribore, sa jednou z hlavných tém protestov stala korupcia.

Nízka volebná účasť a silné sociálne protesty signalizujú veľkú nespokojnosť s politickými predstaviteľmi a so sociálnou situáciou. Za sociálnou mobilizáciou je zhoršujúca sa sociálna situácia a čoraz tvrdšia pravicová politika. Pravicový premiér Janez Janša je politik, ktorý mimoriadne polarizuje spoločnosť. Krízu sa snaží využiť na zostrenie neoliberálnych opatrení.

Na rozdiel od iných krajín v regióne sa Slovinsko vydalo cestou postupnejšieho, sociálnodemokratického spôsobu transformácie. Štát má ešte stále väčšinový podiel v bankovom sektore a priemyselné podniky v domácich rukách majú ešte stále dôležité postavenie.

Sociálnodemokratický model orientovaný na export bol oslabený počas prvej Janšovej vlády (2004 — 2008). V tomto období slovinské banky výrazne rozšírili poskytovanie úverov, čím nafúkli realitnú bublinu. Nárast úverov bol refinancovaný zahraničnými úvermi. Prístup k zahraničným úverom uľahčil vstup Slovinska do eurozóny v r. 2007. Nastal podobný pseudorozmach úverov ako v Írsku a v Španielsku. Janšova vláda bola priamo politicky zodpovedná za úverové šialenstvo, realitnú bublinu a následnú zraniteľnosť ekonomiky, keďže významnú úlohu v tom zohrali štátom kontrolované vlády.

×