Nemusí byť zdrojom zábavy vždy iba nejaký bloger z 96. miesta na kandidátke SDKÚ, ktorý sľubuje, ako definitívne vyrieši rómsku otázku tak, ako si netrúfli ani na konferencii vo Wannsee. Alebo nešťastník zo 104. pozície za Smer, ktorý mi cez facebook píše, aby som ho krúžkoval, lebo má dve deti. Znelo to ako vyhrážka, že im niečo urobí. Chcel som najskôr volať sociálnu záchranku, no potom som si povedal, že otec rodiny, ktorý chce byť zákonodarcom, asi vie ako vychovávať deti.

Do volieb ostáva niekoľko dní, no vety volebného programu Smeru sa začínajú slovom vláda. Mám síce pocit, že o budúcej vláde je už rozhodnuté a strany si to nechajú vo voľbách iba opečiatkovať, ako si nechávajú potvrdiť prechod jednotlivými etapami pútnici do Compostely, ale predsa. Takáto namyslená formulácia nevyvoláva istotu, no pocit z arogantnej sebaistoty.

Strana SaS písala svoj program zrejme na raňajkách. Think-tanky ho označili za najlepší. Je to logické, INESS podporí každý program, žiadajúci čo najnižšie dane - okrem dvoch percent z daní. Ako si však vysvetliť záväzok SaS, že podporí "bilaterálne rokovania medzi Palestínou a Izraelom"? Ako? Pozvú ich na seminár do Liberálneho domu? SaS za posledné mesiace ukázala, že je v neustálom konflikte so všetkými. Predstava, že bude nejakým tajomným spôsobom podporovať mierové rokovania, ktoré zlyhávajú od čias šesťdňovej vojny, ma úprimne vydesila.

SDKÚ sa sústredila na slovo dokončiť. Aby sme ich neposielali preč, majú tu rozrobené nejaké veci, ktoré chcú dokončiť. Možno chcú, aby daňový úrad prešiel definitívne na vrúbkovanie a podpisy krvavým krížikom. SDKÚ sa zasekla. Obsesívnym spôsobom sa venuje druhému dôchodkovému pilieru, nízke platy zdôvodňuje "ústretovosťou voči zahraničným investorom" a progresívnu daň považuje takmer za porušovanie ľudských práv. Zbežný prehľad hlavných prúdov ekonomického myslenia vo vyspelom svete stačí na vyvrátenie tejto mytológie.

Volebné dokumenty Igora Matoviča ma vzhľadom na jeho exhibicionistický vzťah k pravde a čistote nezaujíma. Stačí mi jeho pohľad s jemnými stopami po polygrafických otrasoch. Rovnako nepochopiteľnými ostávajú výkriky 99 percent o "miliónoch pre Taliansko".

V programe Mostu-Híd som narazil na požiadavku dokončiť reštitúcie cirkevného majetku. V čase, keď sa grécka ortodoxná cirkev snaží splácať svoje daňové úniky, aby ukázala, ako jej záleží na verejných financiách, by mali naše cirkvi prestať pestovať teológiu nehnuteľností a sústrediť sa na svoju vnútornú obnovu.

KDH chce vo svojej mystickej príručke o ceste "posilňovať pramene kultúry a vzdelanosti na základoch dedičstva sv. Cyrila a Metoda". Predstavil som si fitnescentrum, kde posilňujeme pramene a pijeme iontové drinky na základoch dedičstva. Programový jazyk KDH je príkladom toho, ako sa sterilný politický katolicizmus mení na moralizujúce klišé.

Predvolebný program zohráva úlohu pešiakov, ktorých možno kedykoľvek obetovať. Strany sa k nemu aj tak stavajú. Je na jedno použitie a zle vyzbrojený. Niet sa teda prečo čudovať, že vyzerajú tak, akoby ich písali všetci tí nešťastníci od 40. miesta vyššie na kolektívnych terapiách anonymných kandidátov.