Medzivládie

Radovan Geist

Rok 2011 už bol pokrstený rôzne. Bol rokom začiatku druhej, horšej vlny hospodárskej krízy. Rokom politických nepokojov, ktoré povalili desaťročia prežívajúce autokracie, píše Rado Geist v pravidelné víkendové rubrice Dopis ze Slovenska.

Už pred vyše desaťročím analyzoval rakúsky ekonóm a sociológ Egon Matzner zdroje hegemónie Spojených štátov. Z jej troch oporných pilierov — ideologicko-mediálne, monetárno-priemyselné a vojensko-technologické jadro — už žiaden nestojí úplne neporušený.

Súčasná veľká hospodárska kríza bude pravdepodobne symbolickým míľnikom v procese, v ktorom severoatlantický priestor stráca svoje ústredné hospodárske postavenie, ako aj ideologický a kultúrny vplyv. Vojny v Afganistane a Iraku zas ukázali, že hoci je vojensko-technologická oblasť poslednou, v ktorej má Washington jednoznačnú globálnu prevahu, schopnosť dosiahnuť ňou pozitívne (a dlhodobé) zmeny je obmedzená.

Pre kritikov americkej hegemónie alebo spôsobu, akým s ňou USA nakladali, to môže byť dobrá správa. Lenže pozor. Je ťažké ujsť pred jednou znepokojujúcou myšlienkou. Keď odchádza hegemón, berie zo sebou aj svet, ktorý stvoril. S jeho inštitúciami, pravidlami, ideológiou a predovšetkým so štruktúrou moci.

Nezvykli sme si náhodou príliš na naše teplé miestečko v americkom svete? Boli sme v závetrí, v relatívnom pohodlí, a najmä prinajmenšom posledných 20 rokov bezpečne na strane víťazov. Sme pripravení vstúpiť do nepokojných neznámych vôd globálnych zmien?

Konečná stanica, nová globálna rovnováha, je zatiaľ v nedohľadne. Posledných niekoľko takýchto zmien znamenalo, že na vrchole mocenskej pyramídy striedala jedna európska mocnosť druhú (Spojené štáty sú historicky i kultúrne súčasťou starého kontinentu). Americká hegemónia je však pravdepodobne posledným dejstvom európocentrickej epochy a jej koniec predznamenáva zásadnejšie zmeny.

Nahradí ju teraz rovnováha nových globálnych mocností? Nastupuje čínske storočie? Nový multilaterálny poriadok postavený na ekonomicky a politicky uzavretých regiónoch? Alebo nás environmentálne problémy, prirodzené limity našej existencie na tejto planéte, prinútia premýšľať o bezpečnosti, konflikte a spolupráci úplne iným spôsobom?

Vstupujeme do obdobia, ktoré by taliansky filozof Antonio Gramsci nazval interregnom - medzivládím. Takmer denne sme svedkami toho, ako starý známy systém nefunguje. Nástroje použitia moci sú stále menej účinné, tí dole sú stále menej ochotní uveriť, že žijú hoci nie v najlepšom, no v jedinom možnom svete.

Jasná, efektívna náhrada však zatiaľ nie je vo výhľade. Alternatívy prichádzajú na svoju dobu predčasne, sú neúplné, zahmlené, zväčša ostávajú nepovšimnuté. A ak ich zaregistrujeme, pôsobia často príliš exoticky, než aby sme ich brali vážne.

Pravdepodobne sa na "svet potom" nedá dokonale pripraviť. Môžeme sa však doň vyzbrojiť odvahou. Odvahou myslieť inak.

    Diskuse
    December 31, 2011 v 12.39
    Takové "interregnum" má své nevýhody - např. ztrátu dosavadních jistot a pevné půdy pod nohama. Výhodou je, že máme možnost ovlivňovat tvořící se nový svět, i když jako jedinci jen velice málo. Můžeme opouštět své dosavadní role, s nimiž jsme byli třeba nespokojeni, a hledat si role nové. Můžeme i nově objevovat jiné lidi nebo sami sebe. Jaký bude ten příští svět? Každé nadcházející období je v něčem lepší, než bylo to předchozí, ale v něčem je bohužel i horší. Pokud člověk neočekává neustálý permanentní vzestup (nepřetržitý pokrok ve všem), pak možná nebude zklamán.
    SH
    January 2, 2012 v 20.38
    Mezivládí pouze zdánlivé.
    Na první pohled se může zdát, že skutečně jde o dobu změny globálního hegemona, jenže skutečný hegemon se fakticky nemění. Ať prostřednictvím USA , či ČLR, pořád světu budou vládnout celosvětové finanční korporace.