Pomýlené rozhodnutia Európskej únie spôsobili dramatický chaos, ktorý pripomína grécku tragédiu. Oficiálne priznanie, že Grécko potrebuje dodatočnú hotovosť aj po tom, čo sa podmienky zmiernili, chýry o tom, že Grécko odíde z eurozóny, či zníženie ratingu S&P — z tohto všetkého celkom jasne vyplýva to, čo EÚ naďalej popiera. Totiž, že úplné splatenie dlhu je nemožné.

Oficiálne pôžičky iba predlžujú krízu a odkladajú a zvyšujú nevyhnutné odpisy. Spôsob, akým sa zachraňovali skôr banky, než Grécko, je v príkrom rozpore s čl. 125 Lisabonskej zmluvy i s ekonomickým ráciom a momentálne ohrozuje platobnú spôsobilosť samotných potenciálnych záchrancov. Iba málo politikov sa odvážilo hájiť právo a zdravý ekonomický rozum a vystúpiť proti tomu, aby sa ich krajina zúčastnila tejto ilegálnej aktivity.