Jeden z Usámových kuriérov, ktorého komando Seals tiež pri útoku zabilo, bol vraj tuhým fajčiarom. Fajčiari veľmi dobre vedia, čo to znamená.

Nedostať dávku nikotínu je niečo podobné ako keby Halák nedostal na každom zápase svoju tradičnú dávku — dva, tri, či štyri góly...

Slovom, fajčiar či brankár „najvyšších kvalít“ musí mať svoj prídel nikotínu, či gólov.

Usáma bin Ládin neznášal nielen alkohol a  alkoholikov, ale nesmierne sa mu protivil aj cigaretový dym.

Keď som sa pred časom jordánskeho priateľa, moslima, ktorý samozrejme nepil a nepije alkohol, opýtal, prečo fajčí, odpovedal, že fajčenie Korán nezakazuje.

Chcel som vedieť prečo. A sádikí, teda môj dobrý priateľ, odpovedal, že v časoch keď prorok Mohammed najposvätnejšiu knihu moslimov spisoval, fajčenie ešte nebolo vynájdené... Veľmi dobrá odpoveď, veľmi zaujímavý argument.

Usáma teda okrem alkoholu nemal rád ani cigarety a ani cigaretový dym.

Všetko nasvedčuje tomu, že bin Ládin urobil veľkú taktickú a zásadnú životnú chybu, akej sa dopustil práve pri výbere jedného z kuriérov.

Predsa musel vedieť, že kuriér fajčí, veď fajčiar smrdí aj na sto metrov a cigaretu si jednoducho neodpustí.

Skutoční fajčiari navyše veľmi dobre vedia, že ak je cigareta lacná a  obsahuje menej kvalitného tabaku, znamená to, že dávka nikotínu, ktoré si ťaháme pri fajčení do mozgu a do pľúc, nemá potrebnú časovú dĺžku na upokojenie určitých záhybov fajčiarovho mozgu, aby si tento orgán pohovel pár hodín v príjemnom upokojení, treba fajčiť častejšie.

Je možné, že kuriér, ktorý bol inak určite stopercentným profesionálom, keďže Usáma nemohol používať ani mobil a ani internet, a bol pre neho jediným kontaktom so svetom, sa dokázal premiestňovať bez toho, aby si ho niekto všimol, a teda najmä neďaleko od usadlosti, v ktorej sa ukrýval jeho najvyšší boss, ale fajčil cigarety silné no nemuselo ísť rovno o známe a vychytené značky.

V Pakistane či v Indii alebo v Nepále sú veľmi obľúbené malé cigarky známe ako bidísky, ktoré sa svojho času dali zohnať aj v Bratislave a vysokoškoláci po nich šaleli... Obsahujú veľmi málo tabaku, ale jeho nedostatok nahrádza vysušený eukalyptový list, ktorý pri spaľovaní vyludzuje do mozgu veľmi príjemné potešenie...

Takže, dajme tomu, že Usámov kuriér fajčil práve tieto cigarky, aj keď až extrémne lacné, ale veľmi silné, po ktorých sa musel nielen „dobre“ cítiť, ale aj poriadne pokašliavať.

Ale v tomto prípade je to už vlastne jedno.

Slovom, dočítal som sa, že práve tohto kuriéra-fajčiara sledovali americkí agenti už od augusta minulého roku.

A robil dve veci: najskôr opustil usadlosť v Abottabade pešo, a keď prešiel dve tri ulice, posadil sa na pripravenú motorku a išiel smerom na hlavné mesto Islammabád. Po deväťdesiatich minútach jazdy vraj zastavil pred kioskom s novinami a cigaretami a tam urobil dve veci: vybral z vrecka mobil, vložil doň baterku a po chvíli čakania zavolal na dve rôzne čísla, na ktoré zvykol z času na čas volať, aby zmiatol prípadných sledovačov. Keď odovzdal vysoko dôverné odkazy, mobil vypol, vybral z neho baterku a potom si v pokoji zapálil cigarku. Nie jednu, možno aj dve, alebo aj tri a možno si vypil v kiosku aj silnú kávu, aby mal z fajčenia väčší pôžitok. A práve fajčenie cigariet po sebe umožnilo agentom pekne krásne ho vystopovať.

Keby totiž nebol býval fajčiarom, tak by hneď po zatelefonovaní mohol sadnúť znovu na motorku, cestou nakúpiť napr. ovocie a vrátiť sa do usadlosti.

Slovom, agenti by mali oveľa menej času na jeho vystopovanie.

Keby bol teda prorok Mohammed tušil, že raz budú na svete cigarety, istotne by bol fajčenie zakázal...