Európska únia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond požičali Portugalsku 78 mld. eur. Poskytnutie balíčka finančnej záchrany podmienili tým, že krajina prijme program ďalekosiahlych štrukturálnych reforiem. Program čerpá inšpiráciu vo filozofii neoliberálneho washingtonského konsenzu, ktorý sa uplatňoval v mnohých krajinách tzv. tretieho sveta. Má pomôcť vyriešiť portugalské hospodárske ťažkosti, ale či sa tak stane, je viac než otázne.

Program nestanovuje diagnózu toho, skade portugalská dlhová kríza pramení a rovnako neprezentuje argumenty, prečo sa majú prijať špecifické opatrenia. Jednoducho formuluje kľúčové zásady predošlých programov MMF v iných krajinách. Finančná asistencia od EÚ a MMF spočíva na troch hlavných pilieroch: škrty v rozpočte, zníženie úrovne miezd, dôchodkov a úrovne práv zamestnancov, a privatizácia.

Rozpočtový deficit sa má znížiť z minuloročnej úrovne 9,1 % na 3 % v roku 2013. Zníženie deficitu sa má zabezpečiť najmä prostredníctvom škrtov na výdavkovej strane. Má sa znížiť počet zamestnancov/-kýň verejného sektora, pričom mzdy tých, ktorí/-é v ňom zamestnaní ostanú, sa nebudú zvyšovať. Dôchodky nad mesačnou úrovňou 1500 eur sa budú znižovať. V roku 2012 sa dôchodky prestanú valorizovať, snáď len s výnimkou tých najnižších. Rovnako sa budú škrtať výdavky v sociálnej oblasti, najmä v sektore zdravotnej starostlivosti. Rozpočtové šetrenie sa tak dotkne obzvlášť zamestnancov/-kýň verejného sektora a chudobnejších. Navrhované zvýšenie DPH takisto dopadne najviac na chudobnejšie vrstvy. Na druhej strane, firmy a bohatých sa opatrenia dotknú iba okrajovo — napr. menšími úpravami v oblasti korporátnej dane a dane z príjmu. Rozpočtové škrty tak možno zo sociálneho hľadiska označiť za veľmi nerovnomerné.