Európska únia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond požičali Portugalsku 78 mld. eur. Poskytnutie balíčka finančnej záchrany podmienili tým, že krajina prijme program ďalekosiahlych štrukturálnych reforiem. Program čerpá inšpiráciu vo filozofii neoliberálneho washingtonského konsenzu, ktorý sa uplatňoval v mnohých krajinách tzv. tretieho sveta. Má pomôcť vyriešiť portugalské hospodárske ťažkosti, ale či sa tak stane, je viac než otázne.

Program nestanovuje diagnózu toho, skade portugalská dlhová kríza pramení a rovnako neprezentuje argumenty, prečo sa majú prijať špecifické opatrenia. Jednoducho formuluje kľúčové zásady predošlých programov MMF v iných krajinách. Finančná asistencia od EÚ a MMF spočíva na troch hlavných pilieroch: škrty v rozpočte, zníženie úrovne miezd, dôchodkov a úrovne práv zamestnancov, a privatizácia.

Rozpočtový deficit sa má znížiť z minuloročnej úrovne 9,1 % na 3 % v roku 2013. Zníženie deficitu sa má zabezpečiť najmä prostredníctvom škrtov na výdavkovej strane. Má sa znížiť počet zamestnancov/-kýň verejného sektora, pričom mzdy tých, ktorí/-é v ňom zamestnaní ostanú, sa nebudú zvyšovať. Dôchodky nad mesačnou úrovňou 1500 eur sa budú znižovať. V roku 2012 sa dôchodky prestanú valorizovať, snáď len s výnimkou tých najnižších. Rovnako sa budú škrtať výdavky v sociálnej oblasti, najmä v sektore zdravotnej starostlivosti. Rozpočtové šetrenie sa tak dotkne obzvlášť zamestnancov/-kýň verejného sektora a chudobnejších. Navrhované zvýšenie DPH takisto dopadne najviac na chudobnejšie vrstvy. Na druhej strane, firmy a bohatých sa opatrenia dotknú iba okrajovo — napr. menšími úpravami v oblasti korporátnej dane a dane z príjmu. Rozpočtové škrty tak možno zo sociálneho hľadiska označiť za veľmi nerovnomerné.

Program obsahuje podrobný návod, ako znížiť úroveň zamestnaneckých práv. Má sa skrátiť doba poberania podpory v nezamestnanosti. Znížia sa výplaty odstupného a za nadčasy. Program je v rozpore so súčasnou právnou úpravou v oblasti kolektívneho vyjednávania. Navrhované opatrenia teda štrukturálne oslabia postavenie odborov.

Program ďalej nariaďuje rozsiahlu privatizáciu, najmä v oblasti energetiky a dopravy. Má sa sprivatizovať aj Portugalská obchodná banka (Banco Português de Negócios).

V texte programu sa predpokladá, že rozpočtové škrty znížia problémy s dlhom a že privatizácia a nižšie pracovné štandardy zlepšia vyhliadky na rast. Tieto predpoklady sú ale mimoriadne pochybné. Podľa odhadov portugalskej vlády klesne HDP o dve percentá tento rok i na budúci rok a nezamestnanosť porastie na 13 percent. Vo svetle skúseností z Grécka by sa dalo argumentovať, že aj tento scenár je príliš optimistický. Každopádne ale prepad HDP povedie k nižším daňovým príjmom. Záťaž verejného dlhu neklesne, ale vzrastie. Nízke mzdy boli jednou z príčin pomerne vysokej úrovne zadlženosti domácností — v situácii nízkych platov sa spotreba udržovala pôžičkami. Nižšie reálne mzdy a vyššia nezamestnanosť spôsobia, že bude čoraz ťažšie splácať súkromný dlh. Úsporné opatrenia vlády tak skôr zväčšia než zmenšia problémy spojené so zadlženosťou.

Obmedzenie domáceho dopytu zníži dopyt po tovaroch z dovozu, a tak prispeje k zníženiu deficitu obchodnej bilancie bežného účtu. Vysoký obchodný deficit je naozaj problém. Svoje korene má v slabej priemyselnej štruktúre Portugalska a zhoršili ho agresívne exportné politiky Nemecka. Program ale neobsahuje žiadne opatrenia na zlepšenie priemyselnej štruktúry Portugalska. Privatizácia energetických a dopravných spoločností navyše povedie zvýšeniu repatriácie zisku nadnárodných korporácií. Takto odtečený zisk bude z dlhodobého hľadiska ďalším oslabením bežného účtu. Jeho problémy tak pretrvajú.

Podobné politiky práve zlyhávajú v Grécku. Nielen z toho dôvodu je veľmi pravdepodobné, že odporúčania EÚ a MMF neprispejú k riešeniu štrukturálnych problémov portugalskej ekonomiky. Uspokoja však dlhoročné požiadavky portugalskej komunity biznismenov a vytvoria nové investičné príležitosti pre západoeurópske firmy. Majú teda svoje politické rácio.

Sociálnodemokratická strana PSD, ktorá je napriek svojmu názvu konzervatívno-liberálnym zoskupením, program podporuje všetkými desiatimi. Ekonóm Eduardo Catroga, ktorý zastupoval PSD na rokovaniach o programe reforiem, vyhlásil, že program „predstavuje novú nádej“. Portugalské pravicové strany tak ani nemusia vyhrať voľby 5. júna, aby sa zhmotnili ich návrhy v ekonomickej oblasti. Ich neoliberálna filozofia je už totiž vytesaná do kameňa programu EÚ a MMF.

V aktuálnych prieskumoch verejnej mienky pravicové strany nemajú väčšinu, hoci imidž práve vládnucej Socialistickej strany poškvrnilo prijatie programu EÚ a MMF. Dve ľavicové strany — Ľavicový blok a Komunistická strana — dohodu o programe odmietajú. Aktuálne sa zintenzívnili aj odborárske protesty. Portugalskú spoločnosť tak program EÚ a MMF do značnej miery polarizuje. A po jeho prijatí sa sociálna polarizácia ešte vyostrí.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.