Po istom váhaní portugalská vláda 6. apríla oznámila, že požiada o finančnú pomoc od EÚ a Medzinárodného menového fondu. Stalo sa tak v situácii, keď americké ratingové agentúry systematicky zhoršovali hodnotenie schopnosti Portugalska splácať úvery a kedy rýchlo rástli úrokové sadzby.

Rastúci tlak finančného sektora možno interpretovať ako súčasť predvolebnej kampane pravice. Portugalské pravicové strany už dlho volajú po zavedení tvrdých neoliberálnych politík. Podmienky programu EÚ a MMF posilnia ich pozíciu.

Tlaky na portugalskú vlády, aby požiadala o podporu, aktuálne vzrástli v kontexte rastúcej politickej a sociálnej polarizácie. Dlhové zaťaženie krajiny sa totiž nijako dramaticky nezvýšilo. Podiel verejného dlhu na HDP vzrástol zo 74,1 percenta v roku 2008 na 92,9 percenta v roku 2010. Tento nárast sa nijako nevymyká z priemeru eurozóny, kde za rovnaké obdobie podiel vzrástol zo 76 na 91,6 percenta.

Podľa údajov OECD za minulý rok portugalský rozpočtový schodok 7,3 percenta HDP nebol omnoho väčší než priemer v eurozóne (6,3 percenta). Portugalsko tak nie je nijak výnimočne zadlžené. Kríza ale zdôraznila štrukturálne slabosti portugalského hospodárstva. Výrobný priemysel je už desaťročia veľmi slabý. Dovoz preto výrazne prevyšuje vývoz. Obchodná bilancia i bilancia bežného účtu sú v červených číslach.