Neprešiel ani rok od britských parlamentných volieb, v ktorých labouristi utŕžili debakel, a v Strane práce sa už naplno rozbehla jej vlastná podoba normalizácie. Nevýrazný nový predseda, Keir Starmer, na jar vystriedal vo funkcii demokratického socialistu Jeremyho Corbyna a  zhruba po pol roku mu členstvo v strane dokonca pozastavil. Oficiálnou príčinou je spôsob, akým Corbyn zareagoval na správu štátnej Komisie pre rovnosť a ľudské práva.

Tá od vlaňajška preverovala v hlavnej opozičnej strane obvinenia z antisemitizmu a identifikovala niekoľko pochybení. Corbyn ich pripustil, problémy s antisemitizmom však zároveň označil „z politických dôvodov za dramaticky zveličené“. V statuse, ktorý napísal na Facebooku, označil antisemitizmus za „absolútne ohavný a mylný“, dištancoval sa od tých, ktorí problém v strane popierali, a pripomenul svoje úsilie v čase, keď stál na čele labouristov o „vykorenenie rakoviny antisemitizmu“.

Problém nemusel poprieť, stačilo vyjadriť svoju mienku o jeho významnosti, aby to nové, „umiernené“ vedenie labouristov využilo ako zámienku bývalého predsedu strany dočasne vylúčiť.

Stačí sa oboznámiť s prvými reakciami na toto rozhodnutie, ktoré sa objavili v britských médiách, aby sa vyjavila skutočná motivácia kroku nového labouristického predsedníctva. Politická korešpondentka BBC Leila Nathoo sa vyjadrila, že „pokiaľ dosiaľ pretrvávali akékoľvek pochybnosti o tom, či ide o novú stranu pod novým vedením a s novým smerovaním, už sú minulosťou.“

Labourista Corbyn

Corbyn, ktorý sa v roku 2015 stal najľavicovejším predsedom labouristov za dlhé desaťročia, čelil v strane silnej vnútornej opozícii už od svojho zvolenia do funkcie. Aj navzdory sústavnému torpédovaniu nielen zo strany vládnych konzervatívcov, ale aj vlastných straníckych kolegov a zvlášť médií hlavného prúdu, podarilo sa Corbynovi len v prvom roku svojej funkcie členstvo strany takmer zdvojnásobiť.

Úspech, ktorý bol evidentne spätý s posunom strany doľava a ústupom od neoliberálneho konsenzu, sa stredovejším a trhu konformným straníkom nikdy nepodarilo celkom stráviť. Strata preferencií strany v dôsledku jej nejednoty a vajatania v otázke brexitu a následná rezignácia jej volebného lídra Corbyna sa pre vnútrostranícku opozíciu stali príležitosťou k návratu ku „zodpovednej“ politike. Jasná červená vybledla na ružovú.

Labourista Starmer

Nadpráca, ktorú Keir Starmer vykonal dočasným vylúčením svojho predchodcu, nie je ani tak prejavom nekompromisného postoja voči antisemitizmu ako gestom navonok, že strana opúšťa ambiciózny program zoštátnenia dopravnej či energetickej infraštruktúry či skracovania pracovného času a vracia sa k sociálno-demokratickej, stredovejšej politike spred roku 2015.

Ak aj toto politické smerovanie labouristov uznáme ako legitímne, ťažšie je už priznať oprávnenosť pozastavenia členstva konzistentnému socialistovi Corbynovi, ktorý vo Westminsterskom paláci obhajuje práva pracujúcich už takmer štyridsať rokov. Politik, ktorý dokázal nielen zásadne rozšíriť kádre Strany práce, ale aj významne znížiť vekový priemer jej členov, nebol vylúčený pre podozrenia z korupcie, rasizmus alebo sústavné klamanie, ktoré u konzervatívcov nie sú ničím neobvyklým, ale pre svoj názor na závažnosť problému antisemitizmu.

Diskusie o tom, či má byť riešenie problému práv sexuálnych menšín, utečeneckých kvót alebo vzťahu cirkví a štátu na čele ľavicovej agendy alebo ju majú skôr dopĺňať, sa vedú naprieč celou Európou. Názory sa, prirodzene, rôznia a vo vnútrostraníckych aj teoretických diskusiách zrážajú, ale ťažko by sme v nedávnej minulosti našli obdobu pozastavenia členstva nedávnemu predsedovi strany a stále vplyvnému politikovi z príčiny odlišného názoru na závažnosť problému.

Corbyn antisemitizmus v strane nijak nebagatelizoval, iba poukázal na fakt, že slabo podložené alebo vyvrátené obvinenia z pestovaného odporu voči Židom medzi labouristami sa stali zvlášť pred voľbami mediálnym baranidlom proti Strane práce, a významne tak prispeli k jej volebnej porážke.

Zaujatosť médií

Stojí za pozornosť, že o prešetrovaní labouristov médiá podrobne a rozsiahlo informovali počas celého roka jeho trvania, ale o podobnom postupe voči konzervatívcom nepadla na stránkach novín takmer ani zmienka.

Dôvod je prostý: hoci Moslimská rada Veľkej Británie podala na Komisiu pre rovnosť a ľudské práva podnet týkajúci sa diskriminácie moslimov v radoch Konzervatívnej strany, ktorý bol podopretý masívnou dokumentáciou, komisia podnet na prešetrenie zamietla s odvolaním sa na to, že konzervatívci už zahájili svoje vlastné vyšetrovanie. Nezávislosť štátnej komisie, ktorá vypracovala správu o antisemitizme v Strane práce, pritom bola v minulosti viacnásobne spochybnená.

Absurdné obrátenie ideových a hodnotových zápasov ľavicových osobností proti nim samým, nanešťastie, poznáme z vlastnej histórie. Corbyn už ohlásil, že sa voči svojmu vylúčeniu bude brániť, a postavilo sa za neho aj hnutie Momentum. Je škoda, že nové vedenie labouristov nepostupuje podobne rázne ako pri Corbynovi a antisemitizme aj pri budovaní alternatívy ku konzervatívnej vláde a odrážaní jej najnovších antiľavicových kultúrnych výbojov vo vzdelávacom systéme a verejnoprávnych médiách.