Neprešiel ani rok od britských parlamentných volieb, v ktorých labouristi utŕžili debakel, a v Strane práce sa už naplno rozbehla jej vlastná podoba normalizácie. Nevýrazný nový predseda, Keir Starmer, na jar vystriedal vo funkcii demokratického socialistu Jeremyho Corbyna a  zhruba po pol roku mu členstvo v strane dokonca pozastavil. Oficiálnou príčinou je spôsob, akým Corbyn zareagoval na správu štátnej Komisie pre rovnosť a ľudské práva.

Tá od vlaňajška preverovala v hlavnej opozičnej strane obvinenia z antisemitizmu a identifikovala niekoľko pochybení. Corbyn ich pripustil, problémy s antisemitizmom však zároveň označil „z politických dôvodov za dramaticky zveličené“. V statuse, ktorý napísal na Facebooku, označil antisemitizmus za „absolútne ohavný a mylný“, dištancoval sa od tých, ktorí problém v strane popierali, a pripomenul svoje úsilie v čase, keď stál na čele labouristov o „vykorenenie rakoviny antisemitizmu“.

Problém nemusel poprieť, stačilo vyjadriť svoju mienku o jeho významnosti, aby to nové, „umiernené“ vedenie labouristov využilo ako zámienku bývalého predsedu strany dočasne vylúčiť.

Stačí sa oboznámiť s prvými reakciami na toto rozhodnutie, ktoré sa objavili v britských médiách, aby sa vyjavila skutočná motivácia kroku nového labouristického predsedníctva. Politická korešpondentka BBC Leila Nathoo sa vyjadrila, že „pokiaľ dosiaľ pretrvávali akékoľvek pochybnosti o tom, či ide o novú stranu pod novým vedením a s novým smerovaním, už sú minulosťou.“

Labourista Corbyn

Corbyn, ktorý sa v roku 2015 stal najľavicovejším predsedom labouristov za dlhé desaťročia, čelil v strane silnej vnútornej opozícii už od svojho zvolenia do funkcie. Aj navzdory sústavnému torpédovaniu nielen zo strany vládnych konzervatívcov, ale aj vlastných straníckych kolegov a zvlášť médií hlavného prúdu, podarilo sa Corbynovi len v prvom roku svojej funkcie členstvo strany takmer zdvojnásobiť.

Úspech, ktorý bol evidentne spätý s posunom strany doľava a ústupom od neoliberálneho konsenzu, sa stredovejším a trhu konformným straníkom nikdy nepodarilo celkom stráviť. Strata preferencií strany v dôsledku jej nejednoty a vajatania v otázke brexitu a následná rezignácia jej volebného lídra Corbyna sa pre vnútrostranícku opozíciu stali príležitosťou k návratu ku „zodpovednej“ politike. Jasná červená vybledla na ružovú.

Labourista Starmer

Nadpráca, ktorú Keir Starmer vykonal dočasným vylúčením svojho predchodcu, nie je ani tak prejavom nekompromisného postoja voči antisemitizmu ako gestom navonok, že strana opúšťa ambiciózny program zoštátnenia dopravnej či energetickej infraštruktúry či skracovania pracovného času a vracia sa k sociálno-demokratickej, stredovejšej politike spred roku 2015.