Klimatickú krízu nemožno pustiť z radaru

Alexander Ač

Pokud restartují hlavní ekonomiky světa hospodářství podobným způsobem jako před deseti lety a jestli získá značnou část stimulů opět byznys spojený s fosilními zdroji, promarní se zřejmě poslední příležitost klimatický rozvrat zastavit.

Keď začali prichádzať prvé správy o vyčíňaní vírusu v čínskom Wu-chane, kto by si pomyslel, že o pár mesiacov budeme mať zatvorené hranice, vyhlásenú karanténu a so svojimi rodičmi budeme komunikovať cez Skype (v tom lepšom prípade). Všetko sa zbehlo tak rýchlo, že mnohí ľudia sa museli v priebehu niekoľkých hodín rozhodnúť, kde nakoniec v čase uzavretých hraníc zostanú, či sa vrátia k rodinám, alebo uprednostnia možnosť aspoň dočasne si zachovať prácu. Doteraz nepredstaviteľný vývoj sa stal v priebehu rekordne krátkeho času realitou.

Deník Referendum psal o klimatu ještě, než to bylo cool. Podpořte naši práci a pomozte nám učinit z něj společenskou prioritu.
×

Je ťažké sledovať aktuálne opatrenia jednotlivých štátov, pretože situácia sa stále veľmi rýchle mení. Asi väčšiny ľudí sa opatrenia zatiaľ dotkli tak, že, ak to ide, pracujú z domu, zrušili plánované stretnutia a služobné cesty, na nevyhnutné nákupy alebo krátke vychádzky na čerstvý vzduch chodia iba s rúškami a čas trávia umývaním rúk, písaním e-mailov — a hraním počítačových hier.

Čím dlhšie bude táto nenormálna situácia trvať, tým viac sa začnú prejavovať ekonomické dôsledky zhasínania svetiel globálnej ekonomiky. Organizácia FAO už varovala, že následkom opatrení proti šíreniu vírusu sa v horizonte týždňov začnú objavovať problémy so zberom úrody a s distribúciou potravín. A to rozhodne nie je jediný „virálny“ problém, ktorý bude ľudí, najmä tých najchudobnejších, s pribúdajúcim časom ohrozovať čoraz viac.

Môže svet v tejto dramatickej situácii živiť nádej, že súčasná kríza mu otvorí dvere k riešeniu klimatickej krízy? Alebo ich definitívne zatvorí?

Skôr či neskôr pandémia pominie. Aj keby vlády neprijímali žiadne či len minimálne opatrenia, počet infikovaných koronavírusom by dosiahol celosvetovo približne 40 miliónov; s terajšími drastickými opatreniami zrejme dokážeme neradostnú bilanciu znížiť výrazne viac ako o polovicu. Z tohto hľadiska zrejme nejde o existenčnú hrozbu pre celé ľudstvo. To isté však, bohužiaľ, nemožno tvrdiť o pokračujúcej klimatickej kríze. Ak budeme tento problém do značnej miery ignorovať, tak ako doteraz, pôjde o existenčnú hrozbu pre celú civilizáciu. V záplave správ o vírusovej apokalypse zanikajú správy o pokračujúcich závažných dôsledkoch otepľovania. Vedecké poznatky navyše naznačujú, že faktory, ktoré prispievajú ku klimatickej zmene a k strate biodiverzity, zvyšujú aj riziká pandémií.

V dôsledku karantény, zatvárania hraníc a veľkých či menších fabrík môžeme tento rok očakávať výrazný pokles globálnej spotreby fosílnych palív, zrejme výraznejší ako to bolo počas poslednej finančnej krízy z roku 2008. Ak sa pozriete v týchto dňoch na oblohu, lietadlo tam neuvidíte. Rozsah ekonomickej recesie naznačuje aj bezprecedentný objem peňazí, ktorý na záchranu ekonomiky schválil prezident USA Donald Trump, po podobných opatreniach zrejme siahne aj Európska únia po tom, čo sa na nich členské štáty dohodnú. Kritici záchranného balíčka právom poukazujú na skutočnosť, že ide o historicky najväčší presun peňazí z peňaženiek daňových poplatníkov bankám a korporáciám v histórii USA a celého sveta.

Ak hlavné hospodárske oblasti globálne prepojeného sveta reštartujú ekonomiku podobným spôsobom ako pred desiatimi rokmi a ak značnú časť krízových peňazí opäť získa biznis spojený s využívaním fosílnych zdrojov, potom výstrahu v podobe koronavírusovej pandémie nepochopili a neuchopili správne. Američania sa týmto „klasickým“ smerom už vydali.

Táto pandémia nech je pre svet výstrahou, že tak ako doteraz už pokračovať nemôže. Je to posledná šanca na zmenu.

Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.

    Diskuse