Chyba nie je v Pente, chyba je v kapitalizme
Zolo MikešSlovenský novinář a častý účastník slovenských levicových debat komentuje současný spor okolo největšího deníku v zemi, z něhož chce po koupi proslulou finanční skupinou odejít více než polovina redaktorů.
Vajatať nad tým, že či a nakoľko Penta ovládne denník SME, je v dnešnej dobe „nezávislosti“ médií pokrytecké a alibistické. Chyba nie je v Pente, chyba je v systéme. V systéme kapitalizmu, respektíve v jeho podobe, ktorý tu dnes máme.
„SME nie sú moje noviny. Z novín na mňa dýcha, že nehľadáte pravdu, ale ju viete.“ K týmto slovám M. Šimečku nemám čo dodať. Snáď len toľko, źe SME obhajovalo voľnú ruku trhu, a tak má teraz možnosť užiť si ju naplno.
Takže nad vstupom Penty do denníka SME nebudem plakať kvôli SME; trápiť ma to bude preto, lebo si to nezaslúžime my všetci. My všetci trpíme, keď nám finančné skupiny ukusujú jednu slobodu za druhou. Správanie Penty však nie je jej chybou. Ona len využíva systém, ktorý jej to dovoľuje.
Chybou je kapitalizmus dnešného typu
Najprv predstavenie Penty, priamo z jej webstránky aby sme vedeli, o čom sa bavíme: „Penta je stredoeurópska investičná skupina, ktorá bola založená v roku 1994. Pôsobí hlavne v zdravotníctve, finančných službách, výrobe, ale aj maloobchode a v realitnom developmente. Jej portfóliové spoločnosti zamestnávajú viac ako 30 tisíc ľudí a v minulom roku dosiahla hodnota aktív skupiny 6,5 mld. eur. Penta pôsobí vo viac ako desiatich krajinách Európy a má svoje zastúpenie v Prahe, Bratislave, Varšave a Mníchove.“ Odosobnime sa, respektíve „odpentujme sa“ a predpokladajme, že podobne ako Penta vyzerajú a pôsobia alebo chcú vyzerať a pôsobiť aj iné finančné skupiny.
A teraz otázka: Je v záujme štátu, aby na jeho území takáto veľké finančné skupiny pôsobili? Ja sa domnievam, že nie. Takto veľké finančné skupiny si v parlamente môžu ľahšie vylobovať — podľa dnešných zákonov možno aj úplne legálne — takú podobu zákonov, akú potrebujú oni a nie voliči. Dajme tomu pri zákonníku práce či pri minimálnej mzde. Ale ak zástupcovia volení ľudom, chránia záujmy finančných skupín a nie ľudí, ktorí ich volili, hovoríme ešte o demokracii? Asi nie — takže existencia veľkých finančných skupín nie je v záujme demokracie. Ergo, kapitalizmus dnešného typu, ktorý existenciu takýchto finančných skupín, koncntŕaciu kapitálu a globalizáciu pripúšťa, je nedemokratické zriadenie.
A riešenie?
Nie, riešením nie je návrat k socializmu a ani žiadna teoretická forma socializmu, ktorá ešte nebola uskutočnená. Socializmus buď vždy skĺzne do tej tyranistickej paródie na socializmus, ktorú sme tu 40 rokov zažívali — alebo je neuskutočniteľný. Teda ak sa jedná o socializmus, ktorý nepočíta s existenciou súkromného vlastníctva a ktorý nepripúšťa primeraný zisk súkromníkov zo zamestnávania primeraného množstva pracovníkov. Socializmus takejto podoby nepočíta s prirodzenosťou človeka, ktorý jednoducho túži po osobnom vlastníctve a bude na svojom pracovať podstatne lepšie ako na spoločnom. A nie, človek je neprevychovateľný, ani Stalinove gulagy to nedokázali, zmierme sa s tým a prispôsobujeme zriadenie človeku a nie človeka zriadeniu.
Riešením je ako vždy kompromis. A kompromisom medzi socializmom a kapitalizmom je zriadenie, ktoré pripúšťa primeraný zisk, primerané množstvo majetkových aktív a zamestnávanie primeraného množstva pracovníkov.