Začiatkom roka 172 sedel rímsky cisár Marcus Aurelius na brehu Hrona a uprostred urputných bojov s Kvádmi si poznačil túto myšlienku: „Čas je čosi ako rieka udalostí a dravý prúd. Lebo sotvaže sa niečo zjaví, už to prúd uchváti a prináša niečo iné, čo potom tiež odnáša.“ Osoby zapletené do kauzy Gorila sa bezpochyby spoliehajú na to, čo uviedol „filozof na tróne“ v jednom z najdôležitejších diel antickej literatúry, ktoré vznikalo práve na Slovensku. Každý škandál skôr či neskôr prehrmí — a aby prehrmel čo najskôr a bez dôkladného vyšetrenia, na tom majú záujem tak tí, ktorí sú v ňom priamo uvedení, ako aj tí, ktorí ho verejnosti ponúkli práve teraz. Lenže bez ohľadu na výsledok tejto investigatívnej politiky Slovensko po Gorile už nemôže byť také ako predtým. Predovšetkým — už nebude môcť predstierať, že žijeme v demokratickej spoločnosti.

Bývalý riaditeľ sekcie analytiky Slovenskej informačnej služby Ján Mojžiš spoznal v záznamoch autentický rukopis práce SIS a sám potvrdil: „Obchody, ktoré boli rozbehnuté za Mečiara, sa za Dzurindu šialenou rýchlosťou doťahovali do konca. Zmenili sa len osoby, princíp zostal. Korupcia sa stala systémovým nástrojom vládnutia.“ Tento postreh je síce výstižný, avšak neúplný.