Hlavnou postavou v hre o budúceho predsedu Európskej komisie nie je bývalý luxemburský premiér, ale nemecká kancelárka. A Jean-Claude Juncker sa asi zamýšľa nad tým, či je pre Angelu Merkelovú „topkandidátom“, alebo len pešiakom.

Zdalo by sa, že pre Junckera to vyzerá čoraz lepšie. Konzervatívna EPP získala vo voľbách do Európskeho parlamentu najviac hlasov, väčšina politických skupín je teda pripravená podporiť ho za šéfa komisie. Proti bude krajná pravica, časť radikálnejšej ľavice, a britskými konzervatívcami vedená ECR, ale na zvolenie mu ostane viac ako dosť hlasov.

Merkelová, ktorá sa ešte pred eurovoľbami vyjadrovala o procedúre „topkandidátov“ veľmi opatrne, sa stala neoficiálnou šéfkou jeho „predvolebnej kampane“. Presviedča Junckerových najväčších odporcov (premiéri Británie, Holandska, Švédska) a verejne vyhlasuje, že by sa mal bývalý predseda luxemburskej vlády postaviť na čelo európskej exekutívy. Zmluvy to síce členským štátom únie vyslovene neprikazujú, no prečo nevzdať formálny hold „demokracii“?

O to viac, že by Merkelová dostala bonus v podobe predsedu komisie, ktorý je viac administrátor ako vizionár či líder. Jeho názor na príčiny a riešenie európskej krízy sa podobá postojom Berlína. A pokiaľ ide o Junckerov eurofederalizmus, je to presne ten neškodný typ, pri ktorom sa kancelárka nemusí veľmi báť eurobondov, silnejšieho európskeho rozpočtu financovaného z vlastných zdrojov, reálnych európskych fiškálnych transferov atď.

Odpor Británie, Švédska a Holandska je prekonateľný. Juncker sa ochotne podpíše pod agendu, ktorú traja premiéri považujú za kľúčovú: prehĺbenie jednotného trhu, dohody o voľnom obchode s tretími krajinami a obmedzenie slobody pohybu v mene „nezneužívania sociálnych systémov“. Môže si teda začať písať nominačný prejav?

Nie tak rýchlo. Ako kľúčové sa môže ukázať Merkelovej zdôrazňovanie, že rada má o kandidátovi rozhodnúť v „európskom duchu“. Teda konsenzom, hoci pravidlá umožňujú hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Ak sa odporcovia Junckera zatnú, lídrom neostane nič iné, než nájsť iného kandidáta. Parlamentu vysvetlia, že sa inak nedá, že dôležitejší ako meno je program, a ak chce konať v zhode s „európskym duchom“, nemôže trucovať. Chvíľu to potrvá, proces sa natiahne do konca roka, ale za cenu pár ústupkov by to šlo.

Pre Merkelovú by nebola strata Junckera prehrou. Len ďalším ukážkovým gambitom — obetuje pešiaka v záujme väčšej hry. Nový kandidát (kandidátka) vytiahnutý z klobúka pravdepodobne nevybočí z línie Nemecka v otázkach rozpočtovej politiky, makroekonomickej koordinácie a pod. Bude neškodným federalistom — ak vôbec. A vzhľadom na spôsob, akým sa k postu dostane, si ťažko vybuduje pozíciu silného lídra. Berlín sa zbytočne nerozkmotrí s politikmi, ktorí majú na ekonomické otázky podobné názory, a bonusom bude, že Európskemu parlamentu jasne ukážu, kde je jeho miesto.

Celá hra na posilňovanie demokratickej legitimity integrácie je postavená na hlavu, ale to bude najbližších päť rokov trápiť málokoho.

Pozn. DR: Jak zřejmo z agenturních zpráv, Jean-Claude Juncker již nominaci získal. Stalo se tak v pátek 27. června — den před publikací tohoto textu v DR. Postřehy autora k politice Angely Merkelové a Junckerově profilu jsou ovšem natolik trefné, že jsme rozhodli zveřejnit text i přes jeho částečnou neaktuálnost.

Evropská rada jinak nakonec ke konsensu nedospěla. Proti nominaci Junckera hlasovaly Maďarsko a Velká Británie.

Junckerovu nominaci musí teď ještě schválit evroposlanci. Příslušná schůze je plánována na 16. července.