Koľko hlasov extrémisti vlastne dostali?

Graeme Atkinson, Alena Krempaská

Analytický komentář z partnerského JeToTaku popisuje rozdíly mezi jednotlivými stranami národovecké, fašizující a neonacistické pravice, jež uspěly v nedávných eurovolbách, a srovnává jejich letošní výsledky s minulými.

Predminulý víkend si v Európskej Únii voliči ventilovali svoju melanchóliu, vyjadrujúc reálne aj imaginárne sťažnosti na politiky škrtov, imigráciu, nezamestanosť, EÚ ako celok alebo jej časť, euro, všadeprítomnosť korupcie, vlastné pocity dezilúzií, nespokojnosti, nerovnoprávnosti, rozčarovania a odcuzdenia. Niektorí volili antikapitalistickp ľavicu, ale nie toľkí a toľké ako tí a tie, ktoré vhodili hlas ultrapravičiarom s neonacistickým nádychom.

Hlavnú pozornosť médiá venovali, okrem veľkolepého výsledku UKIP v Británii, samozrejme Francúzsku, kde Národný front (Front National — FN) vedený Marine Le Penovou zvíťazil s takmer 26%, získajúc hlas od 4 711 339 voličov a uštedriac obrovskú facku do tváre francúzskych mainstreamových a väčšinou úplatných politických lídrov. FN bude mať 25 poslancov v novom parlamente spomedzi všetkých 751 kresiel.

V ostatných krajinách, ako v Dánsku a Rakúsku, „rešpektovaní“ ultrapravičiari a proti-imigrační populisti získali vysoké skóre, čo sa tiež dalo predpokladať. Dánska ľudová strana (DF), ktorej sa Le Penová a jej družina bude teraz veľmi zaliečať, aby si zaistili „zlaté rúno“ v podobe uznanej politickej skupiny a tým pádom viac peňazí z Bruselu, získala vo verejnom halsovaní 26,6%, čím si zdvojnásobila počet kresiel z 2 na 4.

V Rakúsku bude krajná pravica jasať. Nateraz populistická ale stále extrémistická Strana slobodných (FPÖ) získala 20.5%, oproti 12.7% z roku 2009 a rovnako ako DF zvýšila podiel kresiel z 2 na 4, zatiaľčo anti-imigrační islamofóbní Švédski demokrati sa do parlamentu preplazili do dvoch kresiel.

Aj násilná nacistická pravica sa z niečoho môže tešiť: grécky Zlatý úsvit, čoskoro snáď ilegálny, získal takmer 10% hlasov, čím pošle troch zástupcov svojho cirkusu idiotov do Štrasburgu. Pridá sa k nim osamelý nemecký nacista z Národnej demokratickej strany (NPD), ktorá síce získala len 1% hlasov, ale do parlamentu sa dostala kvôli nedávnej zmene volebného zákona zo strany nemeckého ústavného súdu. Traja fašisti z Jobbiku, ktorí získali pomerne váhavé hlasy, sa pridajú k tomuto kvartetu.

Síce to odráža všeobecnú náladu obáv v EÚ — z veľkej časti podporovanú politikmi —, mnohé spomínané témy sú zrozumiteľnými obavami o integritu politickej triedy. Povšimnutiahodný úspech mali aj niektoré euroskeptické strany ako Alternatíva pre Nemecko (AfD) alebo Finns Party, ale napriek tomu to nie je dôvod na otváranie šampanského pre všetkých extrémistov a populistov.

Ďalší klinec do hrobu dostali kedysi slávni Vlaams Belang (VB), ktorí stratili takmer polovicu hlasov, padnúc z 9,8% na 4,62%. Za hranicou v Holandsku islamofóbny populista Geert Wilders stratil arogantný úsmev na tvári, keď sa jeho Strana Slobody (PVV) umiestnila tretia, napriek tomu, že sa očakávalo suverénne víťazstvo. V Taliansku Lega Nord, ktorá sa tiež zaraďuje k Le Penovej, získala 6% - čo je strmý prepad z 10,21% z roku 2009 — a stratila 4 z 9 kresiel. V ostatných krajinách nevidíme žiadne dramatické výsledky pre krajnú pravicu.

Zaslúži si to niekoľko pozorovaní. Krajná pravica bude mať 59 kresiel, 83, ak sem zarátame aj UKIP, čiže antirasistické a antifašistické hnutia sa nemajú na čo tešiť a je treba zdvojnásobiť doterajšie úsilie. Zároveň ale treba podrobiť kritickému preskúmaniu nekonečné vyjadrenia o údajne neúprosnom „vzostupe krajnej pravice v Európe“. Hľadiac čisto na aritmetiku volebných výsledkov vidíme nasledovné:

V prvom rade, ak odrátame hlasy UKIP (Británia) a VOX (Španielsko), ktorí by možno nemuseli byť medzi extrémistami, z celkového počtu 16 835 421 hlasov pre krajnú pravicu máme upravený súčet 12 240 279.

Po druhé, ak odrátame 3 619 357 hlasov rozdielu medzi ziskom hlasov Národného frontu (FN) medzi rokmi 2014 a 2009, prídeme k ďalšiemu upravenému súčtu 8 620 922.

To je menej ako celkový súčet 10 667 828 hlasov pre krajnú pravicu vo voľbách v roku 2009. V skutočnosti to znamená, že hlasovanie pre krajú pravicu kleslo o 2 046 896 hlasov v roku 2014 oproti roku 2009. Kde je ten zovšeobecnený, toľko krát omieľaný „vzostup fašizmu“, „vzostup krajne pravicového extrémizmu“ atď. (okrem Francúzska)? Pretože aj napriek obrovskému skoku pre FN, celkove hlas pre krajnú pravicu vzrástol len o 1,57 milióna, a treba zobrať do úvahy aj novú krajinu v EÚ Chorvátsko. Okrem Británie, (ak sem zaradíme aj UKIP), Dánska, Maďarska a Francúzska, krajná pravica stratila hlasy všade.

Boj proti fašizmu, populizmu a nenávistným predsudkom, ktoré ich živia, sa musí zintenzívniť a musí byť vedený chytrejšie a na širšej báze. Preháňania a divoké vyjadrenia o tom, že nám padá strecha na hlavu, iba strašia ľudí, paralyzujú odpor a odstrašujú aktivizmus. Ničomu nepomáhajú a mali by sme prestať používať túto bombastickú frazeológiu.

Krajná pravica/pravicoví populisti 2014 v číslach

Krajina (strana): počet hlasov: % hlasov: % populácie: počet mandátov

  • Belgicko (Vlaams Belang): 284 867 4: 26%: 2,56%: 1 
  • Bulharsko (ATAKA): 75,913: 2,97%: 0,1%: 0 
  • ČR (Úsvit): 47 306: 3,12%: 0,45%: 0 
  • Chorvátsko (Aliancia za Chorvátsko): 63 420: 6,88%: 1,5%: 0 
  • Cyprus (ELAM): 6 957: 2,69%: 0,86%: 0 
  • Dánsko (Dansk Folkeparti): 605 889: 26,6%: 11,43%: 4 
  • Estónsko (EDIK):13 261: 4%: 1,02%: 0 
  • Fínsko (Finns Party): 222 102: 12,9%: 4,1%: 2 
  • Francúzsko (Front national): 4 711 339: 24,85%: 7,18%: 24 
  • Grécko (Zlatý úsvit): 535 070: 9,4% 5,14%: 3 
  • ostatní: 350 419: 6,16%: 3,36% : 1 
  • Holandsko (Partij voor de Vrijheid): 633 114 : 13,32%: 13,86%: 4 
  • Lotyšsko (LNIM): 63 229: 14,25%: 3,13%: 1 
  • Maďarsko (Jobbik): 339 501: 14,29%: 3,43%: 3 
  • Nemecko (NPD): 300 815: 1%: 0,37%: 1 
  • Poľsko (KNP): 505 586: 7,15%: 1,31%: 4 
  • Rakúsko (FPO): 556 835: 19,72%: 6,5%: 4 
  • Rumunsko (PRM): 145 904: 2,71%: 0,67%: 0 
  • Slovensko (ĽSNS): 9 749: 1,73%: 0,18%: 0 
  • ostatní: 33 111: 5,89%: 0,61%
  • Slovinsko (SNS): 21 190: 4,40%: 1,02%: 0 
  • Švédsko (Swerigedemokraterna): 345 417: 9,7%: 3,6%: 2 
  • Taliansko (Lega Nord): 1 688 197: 6,15%: 2,83%: 5 
  • Veľká Británia (UKIP): 4 353 051: 27,49%: 6,8%: 24 

V roku 2004: 10 851 911 hlasov a 52 mandátov

V roku 2009: 10 677 818 hlasov a 37 mandátov