Európski nacionalisti sa spájajú. Nech to znie akokoľvek paradoxne, pred eurovoľbami pripravujú spoločný postup, aby vyrvali moc „bruselskému monštru“. Alianciu, ktorej hlavným politickým cieľom je zvrátiť proces integrácie, vytvoril francúzsky Národný front a holandská Strana za slobodu. Marine Le Penová a Geert Wilders prizývajú do svojho spojenectva aj ďalšie strany, ktorých dominantnou agendou je oslabenie právomocí európskych inštitúcií — od britskej UKIP, cez taliansku Severnú ligu a belgický Flámsky blok, po Pravých Fínov či novú nemeckú Alternative für Deutschland.

Existuje viacero dôvodov, prečo by sme to mohli považovať za búrku v pohári vody. A prinajmenšom rovnaké množstvo argumentov, prečo to nepodceňovať.

Podľa všetkého budú skórovať v európskych voľbách viac ako slušne. Otázka je, čo s tým. Koalícia Le Penovej s Wildersom nie je prvým pokusom o širšiu európsku spoluprácu nacionalistických strán a tie predchádzajúce neskončili nijak slávne. Vôbec preto, že je ľahšie dohodnúť sa na tom čo nechcete, než na tom, čo chcete. Koniec koncov, aj negatívny politický program môže byť platformou na spoluprácu. Problémom nacionalistov je často dohodnúť sa aj na tom, čo nechcú (a koho nemajú radi). Nájdete medzi nimi tradičné nacionalistické strany (Národný front) s hlboko konzervatívnym programom, regionalistické strany ako Flámsky blok či Severná liga, ktoré miešajú požiadavky na väčšiu samostatnosť svojich regiónov s antiimigrančnou a antieurópskou agendou, nových nacionalistov ako Geert Wilders, mixujúcich silnú xenofóbiu (najmä islamofóbiu) s liberálnymi názormi na niektoré ľudskoprávne otázky (sexuálne menšiny), ako aj nové zoskupenia, ktorých hlavou agendou je európska integrácia (nemecká AfD).

Rôznorodá skupina však môže ovplyvniť fungovanie Európskeho parlamentu (a celej únie) aj bez toho, aby bola schopná prísť a akoukoľvek vlastnou alternatívou. Zníži akcieschopnosť a politickú váhu europarlamentu v momente, keď sa bojuje o to, aká časť zásadných politických rozhodnutí sa bude v EÚ diať za zavretými dverami medzivládnych rokovaní, a aká v otvorenej politickej diskusii. Okrem toho, posilnený nacionalistický bok ešte viac zomkne pravo-ľavú veľkú koalíciu ľudovcov a socialistov — namiesto hľadania alternatív, dusivá snaha o kompromis mainstreamu.

„Dni, keď boli vlastenecké hnutia rozdelené, niekedy v strachu z démonizácie, sú dávno preč... Nastala nová éra“, vyhlasovala Marine Le Penová pri ohlasovaní nového nacionalistického bratstva v zbrani. Trochu gýčovito nabubrené slová. Len keby v hlave nevrtala neodbytná myšlienka: potrebujú títo ľudia ešte vôbec vyhrať vo voľbách? Neznie ich xenofóbia a rasizmus znepokojujúco mainstreamovo vo svete, kde vychádzajúca hviezda francúzskych socialistov zbiera politické body „nekompromisným postupom“ voči pätnásťročnej študentke z Kosova? Nie sú útoky na „bruselské monštrum“ a vzývanie patriotizmu len patetickou hyperbolou v časoch, keď nemeckí lídri konzervatívcov, sociálnych demokratov aj zelených unisono odmietajú zmeniť čokoľvek na nemeckom hospodárskom modeli?