Podoba budúcej nemeckej vládnej koalície môže zmeniť pár vecí na národnej úrovni, v otázke zavedenia minimálnej mzdy a daní, z hľadiska vývoja v EÚ to však nie je podstatné. Z troch realistických scenárov — veľká koalícia CDU/CSU s SPD, čierno-zelená spolupráca CDU/CSU so Zelenými a opakovanie volieb — je najpravdepodobnejší prvý. Z volebného reparátu by profitovala len Angela Merkelová. A či už sa ku konzervatívcom pridajú sociálni demokrati, alebo Zelení, v európskej politike môžeme očakávať kontinuitu.

Zmeniť sa však môže schopnosť Berlína presvedčiť o svojom názore ostatných partnerov. Nemecko nedržalo v krízových rokoch kormidlo európskej politiky len tvrdou silou hospodárskej váhy. Samozrejme, je dominantou ekonomikou EÚ, hlavným financovateľom všetkých „záchranných“ mechanizmov, zdrojom investícií, dôležitým trhom ... Dôležité však bolo, že sa mohlo oprieť aj o mäkkú silu úspešného príkladu.