Protikrízové politiky EÚ a USA majú tendenciu zaťažovať globálny Juh. Nedávno ohlásená možná zmena menovej politiky USA sa v niektorých krajinách Juhu prejavila okamžite. V porovnaní s minulosťou sú pritom mnohé z nich odolnejšie voči západným ekonomickým krízam. Je to spôsobené tým, že sa odchýlili od predpisov neoliberálnej politiky.

Menové politiky EÚ a USA a nestabilné globálne kapitálové toky majú potenciálne najsilnejší krátkodobý vplyv na hospodársky rozvoj globálneho Juhu. V záujme zmiernenia ťažkostí zraniteľného bankového systému centrálne banky USA, eurozóny a Japonska prijali politiku mimoriadne nízkych úrokových sadzieb a tzv. kvantitatívneho uvoľňovania. Banky sa začali topiť v likvidite. Keďže úsporné opatrenia utlmili domáci dopyt, injekcie na zabezpečenie likvidity neviedli k výrazne zvýšeným investíciám v kľúčových krajinách. Banky požičiavali peniaze skôr tým regiónom, kde sú úrokové miery vyššie ako v USA, v EÚ alebo v Japonsku.

Práve krajiny BRICS, Turecko, Indonézia a ďalšie tzv. „rozvíjajúce sa trhy“ (emerging markets) boli zaplavené nadmernou likviditou. V prvom štvrťroku 2013 zaznamenala Banka pre medzinárodné zúčtovanie rekordný rast cezhraničného požičiavania rozvíjajúcim sa trhom - o 8,4 %. Obrovský prílev kapitálu v týchto krajinách spustil rozsiahly nárast domácich úverov a často aj prudký vzostup spotreby a výstavby. Miestne priemyselné podniky často príliš neprofitovali z rastúcej spotreby, keďže vďaka prílevu kapitálu sa meny zhodnocovali a dovoz lacnel. V mnohých krajinách, napríklad v Turecku, v Indii alebo v Brazílii, sa obchodná bilancia a stav bežného účtu zhoršili.