Na škatuliach mlieka a obaloch s mäsom dnes vidíme šťastné kravy na voľnej paši, o ktoré sa starajú usmiati strýkovia s vidlami.

Za touto potemkinovskou dedinou sa však skrýva krutý konkurenčný boj, intenzifikácia výroby, zvieratá v klietkach a čoraz sofistikovanejšia chémia.

Heslo znie: znižovať náklady a zisk za každú cenu! Sú kravy drahé, pretože sú vďaka svojim občasným príbehom šialenstva pod oveľa väčším dohľadom? Nasekáme do lazaní kone. Železný zákon akumulácie kapitálu nie je nikde tak dobre viditeľný ako v poľnohospodárstve. Má svoje obete. Malých výrobcov, životné prostredie, pracovné miesta a kvalitu potravín.

Farmárov ničia monopoly obchodných reťazcov, rozličné dotácie v rozličných krajinách spoločného trhu únie a globalizujúca sa konkurencia. Koncentrácia, ku ktorej smerujeme, umožňuje úspory z rozsahu. Na väčšej ploche a vo väčších prevádzkach sa dá účinnejšie využívať pracovná sila i kapitál.

Na druhej strane koncentrácia prináša extenzívnejšie využívanie pôdy či plošnú aplikáciu umelých hnojív a chemických postrekov. Podľa odhadov v Európe vzrástla ich spotreba v povojnovom období asi desaťnásobne. Mlieko z Bratislavy zasa putuje do Nemecka, kde z neho spravia maslo, pretože v automatizovanej megaprevádzke sa to viac oplatí.

Namiesto pôvodných lokálnych výrob a predaja produkty dnes cestujú v čoraz komplikovanejších logistických schémach obchodných reťazcov. Vyžaduje si to dlhú životnosť potravín. Tu zas nastupuje chémia.