Na škatuliach mlieka a obaloch s mäsom dnes vidíme šťastné kravy na voľnej paši, o ktoré sa starajú usmiati strýkovia s vidlami.

Za touto potemkinovskou dedinou sa však skrýva krutý konkurenčný boj, intenzifikácia výroby, zvieratá v klietkach a čoraz sofistikovanejšia chémia.

Heslo znie: znižovať náklady a zisk za každú cenu! Sú kravy drahé, pretože sú vďaka svojim občasným príbehom šialenstva pod oveľa väčším dohľadom? Nasekáme do lazaní kone. Železný zákon akumulácie kapitálu nie je nikde tak dobre viditeľný ako v poľnohospodárstve. Má svoje obete. Malých výrobcov, životné prostredie, pracovné miesta a kvalitu potravín.

Farmárov ničia monopoly obchodných reťazcov, rozličné dotácie v rozličných krajinách spoločného trhu únie a globalizujúca sa konkurencia. Koncentrácia, ku ktorej smerujeme, umožňuje úspory z rozsahu. Na väčšej ploche a vo väčších prevádzkach sa dá účinnejšie využívať pracovná sila i kapitál.

Na druhej strane koncentrácia prináša extenzívnejšie využívanie pôdy či plošnú aplikáciu umelých hnojív a chemických postrekov. Podľa odhadov v Európe vzrástla ich spotreba v povojnovom období asi desaťnásobne. Mlieko z Bratislavy zasa putuje do Nemecka, kde z neho spravia maslo, pretože v automatizovanej megaprevádzke sa to viac oplatí.

Namiesto pôvodných lokálnych výrob a predaja produkty dnes cestujú v čoraz komplikovanejších logistických schémach obchodných reťazcov. Vyžaduje si to dlhú životnosť potravín. Tu zas nastupuje chémia.

Rovnaké koláče v igelite s dvojmesačnou zárukou kúpite od Madridu po Helsinki. Ak by sme rozpočítali dopravné náklady na cestu jedného téglika jogurtu v rámci EÚ, tak by na každom obale muselo byť napísané, že zložky obsahujú asi desať metrov pohybu kamiónu. V prípade tropického ovocia, obilnín či mäsa transportovaného na naše trhy z Južnej Ameriky a Afriky by to bolo násobne viac. Nehovoriac o tom, že je zločin, ak sa voda v Keni používa na zavlažovanie ruží pre európsky trh, zatiaľ čo miestni hladujú.

Miznú pracovné miesta. Už koncom 80. rokov minulého storočia sa väčšina európskych štátov zaradila medzi čistých dovozcov potravín. Pred dvoma desaťročiami pracovalo na Slovensku v poľnohospodárstve vyše 350-tisíc ľudí. Dnes toto číslo klesá k 50-tisícom a zrejme pôjde ešte nižšie. Tu ležia korene beznádejnej nezamestnanosti v marginalizovaných regiónoch našej republiky.

Paradoxne je koňacina v mäse možno oveľa zdravšia ako mäso s antibiotikami a antidepresívami nadopovaných kráv vo veľkochovoch. Kvalita potravín sa však rýchlo stáva indikátorom sociálneho postavenia. Kto na to má, tak si kupuje bioprodukty a syr z mlieka. Kto nemá, tak je čoraz viac odkázaný na výrobky chemického priemyslu maskované za jogurty a mrazené polotovary.

K poľnohospodárstvu sa nemôže pristupovať rovnakým spôsobom ako k ekonomike výroby klincov. Je to dôležitá sociálna a environmentálna otázka, a to sa ešte len začína globálne i lokálne prejavovať zmena klímy, ktorá týmto odvetvím a nepripravenými krajinami zatrasie.