Predseda strany Most-Híd sa v médiách pozastavil nad výsledkami ostatného sčítania obyvateľstva. Ubudlo 60-tisíc Maďarov. Problém je podľa neho v asimilácii a v tom, že maďarské deti sa čoraz viac snažia o vzdelanie v slovenskom jazyku.

Sme svedkami postupnej asimilácie najväčšej národnostnej menšiny? Do istej miery to môže byť pravda, problém je však zrejme zložitejší. Národnostné a etnické otázky majú vždy aj svoj ekonomický a sociálny kontext. Maďarskej politickej reprezentácii sa ako bumerang vracia aj jej podiel na úpadku regiónov a ekonomických a sociálnych politikách, pod ktoré sa roky podpisovala. Stredopravé koaličné vlády, ktoré v mnohých kľúčových oblastiach na dlhé roky predurčili vývoj Slovenska, mali svoje špecifikum v tom, že stavali na väčšine poskytovanej dvoma stranami, ktoré v podstate ignorovali ekonomické otázky a svoj súhlas s akýmikoľvek reformami menili za náboženskú (KDH) a národnostnú agendu (maďarské strany).

Stavili na to, že prílev neoliberálnych reforiem skôr či neskôr zdvihne všetky lode v prístave. Problém je, že niektoré dvíha viac, iné menej a niektoré hádže na breh. Rovná daň, privatizácia energetiky, odbúravanie prekážok pre nadnárodné firmy alebo ignorovanie regionálnych rozvojových politík boli schvaľované aj ich hlasmi.

Vidiecke oblasti Slovenska sa dnes prepadajú v ekonomických a sociálnych ukazovateľoch. Kde sú dnes pece z Fiľakova, cukrovary, konzervárne? Kde je obraz bohatého Maďara so skleníkmi v záhrade, ako sme ho poznali z posledných rokov bývalého režimu?

Väčšina krajín EÚ vrátane našich susedov veľmi citlivo operuje s daňovými sadzbami na potraviny a vybrané komodity. Snahou je udržať domáce poľnohospodárstvo. Keby susedné Rakúsko nechalo voľnú ruku monopolizácii trhu obchodnými reťazcami tak, ako sme to spravili my, asi by v alpských dolinách nastala vzbura. Dnes v supermarketoch na juhu Slovenska dostanete skôr papriku zo Španielska ako zo Šamorína.

Neisté ekonomické vyhliadky, pokles pôrodnosti a migrácia nepoznajú v marginalizovaných regiónoch národnosť. Ak dnes niekto vyrastá v Trebišove, nemá politické konexie na miesto v štátnej správe a nechce skončiť ako námezdný predavač v bufete, má len možnosť odísť. Buď do Budapešti, väčších slovenských, alebo českých miest, prípadne rovno naďaleký západ. Nikto nevie, koľko ľudí so slovenskými pasmi a s maďarčinou ako rodnou rečou dnes čapuje pivo v Dubline, predáva hamburgery v Londýne alebo mení plienky v Bruseli.

Pre tých, čo chcú robiť kariéru v Bratislave, vo Zvolene či v Prahe, je ovládanie jazyka čoraz väčšou prioritou. Presadiť sa na Západe duševnou prácou sa podarí len hŕstke talentovaných a vyvolených a Maďarsko so svojimi problémami a s tvrdou konkurenciou tisícov imigrantov zo Sedmohradska a Vojvodiny prestáva byť zemou zasľúbenou. Že by vzdelávanie v inom jazyku samo o sebe odnárodňovalo, je veľmi sporné tvrdenie. Skôr hrozí, že sa ekonomický a sociálny úpadok juhu začne prezentovať ako národnostný problém.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.