V pondelok 26. novembra začalo v katarskej Dohe už 18. stretnutie konferencie signatárov Rámcovej dohody OSN o klimatickej zmene. Dva týždne, až do 7. decembra, budú delegácie vlád, OSN a experti hľadať riešenie na otázku čo ďalej s týmto problémom. Jeho priebeh a dopady sú čoraz jasnejšie každému, kto sa problematike aspoň okrajovo venuje a je schopný rozlišovať medzi relevanciou renomovaných štúdií vo vedeckých časopisoch, správami medzinárodných agentúr (áno, už aj Svetová banka) a názormi obskúrnych postavičiek, ktoré si pletú dojmy a pojmy.

Čo môžeme 7. decembra očakávať ako výsledok? Obavám sa, že napriek rastúcej zhode, že času je málo a voda stúpa (v niektorých ostrovných štátoch doslova), to bude ako obyčajne. Nič. Ak teda nerátame za výsledok rastúcu mieru konsenzu, že už naozaj, ale naozaj treba prijať účinné opatrenia. Jedna vec je totiž rastúca miera istoty a vedeckej zhody, iná je politická dohoda.

Už v roku 2009 malo byť na decembrovej Kodaňskej konferencii signatárov schválené pokračovanie Kjótskeho protokolu (KP), ktorý v tomto roku končí svoju platnosť. Ak malo byť včas schválené jeho pokračovanie, museli signatári najneskôr v roku 2011 prijať politické rozhodnutie.

To sa nestalo a dnes sa v Dohe hovorí o jeho pokračovaní v horizonte roku 2015. Možno. Aj veľmi opatrné snahy o  zníženie emisií o 20 až 30 % narážajú na prudký odpor. Lenže aby sa dosiahol stanovený cieľ - udržať globálne oteplenie pod hranicou 2 °C - je nevyhnutné zredukovať produkciu emisií skleníkových plynov v rozvinutých krajinách najmenej o 40 %.

K tomu má ale dnes ďaleko aj EÚ, ktorá predstavuje v globálnej diskusii o zmene klímy zrejme najprogresívnejší blok. Pritom aj oveľa miernejšie ciele KP čakali dlhé roky na schválenie niektorými rozvinutými krajinami a USA (ako najväčší globálny producent emisií, až v minulých rokoch predbehnutý Čínou) ich neprijali vôbec. Nie je preto prekvapením, že k žiadnej dohode v Kodani nedošlo. Pritom čím viac sa odkladá a znižuje percentuálny pokles, tým radikálnejšia zmena bude potrebná v budúcnosti.

Z tohto hľadiska je umiestnenie konferencie do Dohy viac ako symbolické. Svetová obchodná organizácia viedla v tomto meste od roku 2001 do roku 2008 rozhovory, ktoré mali viesť k dohode o tom, ako riešiť problém bariér voľného obchodu. Tie dnes fungujú ako polo-priepustná membrána. Obohacujú rozvinuté krajiny a ich korporácie a ničia rozvojové krajiny. K žiadnej dohode samozrejme nedošlo. Logika kapitalizmu a na ňom postavených vzťahov v globálnej ekonomike skrátka žiadne alternatívy nepripúšťa. Ani v obchode, ani v životnom prostredí. Z niekoľkých dôvodov.