Nezhody o nadchádzajúcom sedemročnom programovacom období rozpočtu Európskej únie sú jasným signálom, že trhliny projektu integrácie sa stali čoraz hlbšími a viditeľnejšími. Konzervatívno-liberálna vláda Spojeného kráľovstva prejavila mimoriadne tvrdohlavý postoj voči rozpočtu EÚ a volá po zmrazení reálnych príspevkov na úrovni z roku 2011. Naopak vlády východnej a južnej periférie EÚ požadujú mierny nárast rozpočtu. Podľa informácií Financial Times sa začalo pracovať na rozpočtových návrhoch bez Spojeného kráľovstva, keďže jeho postoj je nezlučiteľný s veľkou väčšinou členov Európskej únie. Toto je bezprecedentný krok. Predmetný konflikt však je len vrcholom ľadovca. Centrum a periféria menovej únie sa od seba navzájom vzďaľujú a to isté platí aj pre vzťah krajín v rámci eurozóny a mimo nej. 

Štrukturálne rozdiely medzi krajinami centra a periférie eurozóny sa začali prehlbovať už roky pred krízou. Neoliberálna logika politík EÚ, chýbajúce priemyselné politiky pre krajiny periférie a v rámci nich, ako aj nad mieru reštriktívna nemecká mzdová politika v predkrízových rokoch prispeli k rozširujúcej sa priepasti hlavne v eurozóne. Súčasná kríza udrela v de-industrializovaných krajinách periférie EÚ mimoriadne silno a celé bremeno úspor zaťažilo práve tieto krajiny, či už boli v eurozóne alebo nie. Krajiny centra nevyvinuli žiadne opatrenia typu expanzívnej mzdovej a fiškálnej politiky, ktoré by mohli zmierniť tlak na perifériu. Na čele s Nemeckom sa jasne vyjadrili, že nie sú ochotné rozpočtovými prevodmi podporovať periférne ekonomiky eurozóny, naopak tlačia na reštriktívny rámec rozpočtu pre programovacie obdobie 2014-2020. Najradikálnejší postoj v tejto veci zaujalo Spojené kráľovstvo nasledované Švédskom. Konflikt sa vyhrotil do tej miery, že poľský eurokomisár zodpovedný za finančné plánovanie a rozpočet, liberál Janusz Lewandowski, vyzval Britániu, aby sa rozhodla, či svoju budúcnosť vidí v EÚ alebo mimo nej.

Ani v jednej z navrhovaných verzií sa rozpočet nevyrovnáva s výzvami, ktorým Európska únia v súčasnosti čelí. Neobsahuje rozhodné opatrenia na posilnenie produktívnych štruktúr, ako napríklad priemyselnú politiku v periférnych krajinách EÚ. Tieto chýbajú aj v národných agendách. EÚ sa teda vôbec nezaoberá podstatnými štrukturálnymi rozdielmi medzi jej členskými krajinami. Je možné, že juhoeurópske krajiny budú vytlačené z eurozóny potom, čo sa miera vystavenia západoeurópskych bánk zníži na únosné minimum, kedy budú schopné bez väčšej ujmy prekonať odchod týchto krajín z menovej únie.