V uplynulých týždňoch prebehli v Číne dve takmer paralelné a pritom rozdielne udalosti. Demonštrácie v meste Ningbo zastavili plány na výstavbu chemickej továrne, ktorá je potrebná na to, aby mohla Čína zvýšiť výrobu solárnych panelov hlavne pre európsky „zelený“ trh. V hlavnom meste Pekingu prebehol 18. zjazd strany, ktorý zvolil nové vedenie. Priebeh a výsledky týchto dvoch udalostí ilustrujú mnohé tendencie v tejto krajine a zároveň poukazujú, ako zúžene a tendenčne sa vývoj v najľudnatejšej krajine sveta interpretuje.

Európu dnes neobchádza strašidlo komunizmu, ale strašidlo Číny. Respektíve Číny ako personifikácie všetkých hrozieb, ktoré na nás číhajú. Od zmeny klímy, po úbytok pracovných miest, až po prístup ku zdrojom. Taký dojem aspoň človek nadobudne, ak navštívi aspoň dve medzinárodné konferencie, alebo sa zastaví v piatok večer v krčme.

Zjazd komunistickej strany Číny ukázal, že je dnes asi tak komunistická ako Slovenská národná strana. I keď na rozdiel od nej je to profesionálne fungujúca mašinéria, ktorá stavia na komplikovaných väzbách a na tvrdej konkurencii, kde je intelekt a dobré vzdelanie samozrejmosťou. Piata generácia lídrov zvolená na zjazde reprezentuje klasickú vrstvu byrokratov z „dobrých“ straníckych rodín s dobrými doktorátmi z ekonómie, ktorých bohatstvo nebývale rastie a ktorí sa zvyknú nazývať červená aristokracia.

Zabudnite na Mao Ce Tunga. Hlavným cieľom je dnes rozvoj kapitalizmu v krajine. Nový líder strany Si Ťin-pching vo svojom inauguračnom prejave ani raz nespomenul Marxa a komunizmus, zato veľmi intenzívne operoval s národnými a hegemonistickými tézami. Hrať na nacionálne noty bude teraz na dlhú dobu asi hlavná stratégia rastúceho giganta, ktorý je čoraz viac zasiahnutý globálnou krízou.