Penzijné evanjelium - od chudobných bohatým

Štefan Domonkos

Slovenská novela Zákona o sociálním pojištění sice zavádí dobrý a dlouhodobě udržitelný princip navázání věku odchodu do důchodu na průměrnou střední délku života, v některých svých dalších opatřeních ovšem zvýhodňuje bohaté na úkor chudých.

Novela Zákona o sociálnom poistení, ktorá vstúpila do účinnosti 1. septembra 2012, prináša množstvo zmien. Jednou z nich je aj zvyšovanie veku odchodu do dôchodku v závislosti od priemernej strednej dĺžky života. Ak sa priemerná stredná dĺžka života zvýši, zvýši sa aj vek odchodu do dôchodku. S najväčšou pravdepodobnosťou sa preto dôchodkový vek bude od roku 2017 zvyšovať každoročne o niekoľko týždňov.

Vyššie spomínaný princíp zvyšovania veku v závislosti od priemernej strednej dĺžky života je v zásade v poriadku. Ak penzijný systém naozaj ohrozuje ponuková stránka trhu práce — podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov je nízky, aj keď pracovných príležitostí je dostatok — vyšší vek odchodu do dôchodku je jednou z najspoľahlivejších odpovedí na daný problém. Zároveň je prijaté riešenie aj podstatne elegantnejšie ako ad-hoc zvyšovanie veku odchodu do dôchodku praktizované doteraz, nakoľko zavádza automatický mechanizmus založený na relevantných demografických ukazovateľoch.

Škoda, že vláda Róberta Fica tento princíp nerozšírila aj na niektoré ostatné oblasti súvisiace s dôchodkovým zabezpečením. Jednou z otázok, ktoré by sa mali riešiť práve s prihliadnutím na strednú dĺžku života, je odmeňovanie neskoršieho a sankcionovanie predčasného odchodu do dôchodku. Finančné výhody, ktoré budúci dôchodca môže získať v prípade, že má možnosť ďalej pracovať (a teda aj prispievať na svoj dôchodok) a zároveň sa rozhodne poberať dôchodok až neskôr, sú prehnané. To isté platí aj o znížení dôchodku plynúcom z predčasného odchodu do penzie.

Ako Sociálna poisťovňa uvádza na svojej internetovej stránke v jednom z príkladov výpočtu starobného dôchodku, osoba s približne priemerným platom získa za o päť mesiacov neskorší odchod do penzie 3,6-percentné navýšenie svojho dôchodku. Tento nárast má dvojaký pôvod. Neskorším odchodom do penzie sa predlžuje obdobie dôchodkového poistenia aj suma, ktorú prispievateľ zaplatil Sociálnej poisťovni. Preto vzniká aj nárok na dodatočný dôchodok. Zároveň sa však celá suma penzie vypočítaná aj s ohľadom na dlhšie obdobie dôchodkového poistenia ďalej zvyšuje o 0,5 % za každých celých tridsať dní, ktoré uplynuli medzi vznikom nároku na dôchodok a dňom ozajstného odchodu do dôchodku. Preto ak by sa osoba z vyššie spomínaného príkladu rozhodla pracovať bez poberania dôchodku ešte rok, jej dôchodok by sa v konečnom dôsledku zvýšil o 8,65 %.

Zatiaľ čo zvýšenie penzie s prihliadnutím na dlhšie obdobie poistenia a väčšiu sumu odvodov odvedených Sociálnej poisťovni je pochopiteľné, nárast starobného dôchodku o pol percenta za každých tridsať dní medzi vznikom nároku na dôchodok a začatím jeho poberania nemá žiadnu logickú oporu. Je možné predpokladať, že zákonodarca pri prijímaní tohto zákona chcel motivovať k neskoršiemu odchodu do penzie. Podarilo sa mu však vytvoriť neprincipiálne pravidlo, ktoré v praxi funguje ako transfer od chudobných k bohatým.

To, koľko Sociálna poisťovňa usporila tým, že sa istá osoba rozhodla začať poberať dôchodok od neskoršieho veku, sa dá určiť z úmrtnostných tabuliek, kde sa uvádza stredná dĺžka života. Predpokladajme, že dôchodkový vek osoby z nášho príkladu je 60 rokov a tento vek dosiahla v roku 2009. Z úmrtnostných tabuliek platných pre daný rok možno zistiť, že stredná dĺžka života osôb ktoré dosiahli 60 rokov v roku 2009 je 19,62 rokov. Inými slovami, najlepší odhad dĺžky obdobia, ktoré by náš dôchodca strávil na dôchodku, keby sa rozhodol odísť do penzie ihneď po dovŕšení dôchodkového veku, je 19,62 rokov.

Namiesto toho sa osoba z nášho príkladu rozhodne odísť do dôchodku ako 61-ročná v roku 2010. Stredná dĺžka života osôb, ktoré dovŕšili 61 rokov v roku 2010 je 18,85 rokov. Tento rozdiel medzi priemernou strednou dĺžkou života by mal viesť k zvýšeniu priznanej penzie o približne štyri percentá, a nie o šesť percent, ako je to dnes. V prípade sankcionovania predčasného odchodu do penzie je nesúlad o to väčší, že za o rok skorší odchod do dôchodku dochádza k zníženiu penzie až o 6,5 %. Táto črta slovenského dôchodkového systému je učebnicovým príkladom javu, ktorý sa v sociológii nazýva Matúšov efekt: „Lebo kto má, tomu bude dané, a rozhojní sa mu; ale kto nemá, od toho bude odňaté i to, čo má“ (Matúšovo evanjelium 13:12).

Odmeňovanie neskoršieho a sankcionovanie skoršieho odchodu do dôchodku by sa malo zreálniť práve s ohľadom na strednú dĺžku života. Ani po takejto zmene však nebude možné hovoriť o úplne rovnovážnom stave. V slovenských podmienkach, kde je skôr problém s nedostatočným dopytom po pracovnej sile, neskorší odchod do dôchodku je privilégium. S veľkou pravdepodobnosťou ho využívajú ľudia s vyšším vzdelaním, ktorí mali počas svojho aktívneho života vyššie príjmy a dožívajú sa aj vyššieho veku. Naopak, predčasný odchod do dôchodku sa týka častejšie tých, ktorí mali nižšie príjmy počas svojho aktívneho života, horšie postavenie na trhu práce a horší zdravotný stav. Práve kvôli takémuto prejavu antiselekcie by systém odmeňovania neskoršieho a sankcionovania predčasného odchodu do dôchodku založený na zohľadnení priemernej dĺžky života naďalej neúmerne zvýhodňoval tých, ktorí sa rozhodli odísť do dôchodku neskôr. Transfer od chudobných k bohatým by však bol podstatne miernejší oproti dnešnému stavu.

Štruktúra slovenského penzijného systému je poznačená mnohými politickými rozhodnutiami. Rozhodnutie naviazať vek odchodu do dôchodku na priemernú strednú dĺžku života je jedným z opatrení, ktoré môžu prežiť viacero volebných období, nakoľko ide o automatický mechanizmus odvíjajúci sa od demografického vývoja. Je potrebné, aby sa aj ostatné podotázky patriace do oblasti dôchodkového zabezpečenia riešili s prihliadnutím na relevantné demografické ukazovatele. Jedným z adeptov na zmenu je práve odmeňovanie oneskoreného a sankcionovanie predčasného odchodu do dôchodku.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.

    Diskuse (0 příspěvků)