Osud humanitných odborov v rámci série návrhov na reformu terciárneho vzdelávania je skutočne neistý. Ideový podklad, ktorý sa skrýva za formuláciami napríklad kontroverzného věcného záměru zákona o vysokých školách, alebo návrhu racionalizácie financovania VŠ od Daniela Münicha z vládneho NERVu, vzbudzuje obavu, či do predstavy univerzity ako továrne na kvalifikovanú pracovnú silu zapadá výučba „nepraktických“ a „nekonkurencieschopných“ disciplín. Zdá sa, že vo verejnosti panuje presvedčenie o oprávnenosti tejto predstavy. Spoločnosť, ktorá sa však k takejto myšlienke zaväzuje, sa vystavuje istému riziku.

Pri pohľade na predstavy českej vlády o reforme vysokoškolského vzdelávania človeka prepadá obava, že realizácia navrhovaných zmien môže viesť k znehodnoteniu veľkej škály humanitných odborov, ktoré sú na vysokých školách realizované. Univerzita bude podľa týchto návrhov v podstate fungovať ako továreň na kvalifikované pracovné sily a jej prioritou bude musieť byť uspokojovanie aktuálnej spoločenskej objednávky. Táto objednávka je pritom vo veľkej miere chápaná ako požiadavka zamestnávateľov po špecifických odborníkoch. A priznajme si — konkurz na miesto podnikového filozofa asi žiaden zamestnávateľ vypisovať nebude. Vysoká škola tak bude motivovaná tieto odbory odsúvať do ústrania alebo úplne rušiť, pretože absolventi týchto odborov pre ňu nebudú produktom, ktorý by si súkromný zamestnávateľ chcel zabezpečiť. V mene efektivity hospodárenia tak bude výrobnú linku pre produkciu tohto tovaru, v súčasnosti väčšinou nazývanú „filozofická fakulta“, výhodné zatvoriť.

Je však táto úvaha problematická? Ak vyzerá spoločenská objednávka skutočne tak, že potrebuje mladú generáciu vzdelávať v „konkurencieschopných“ odboroch, ako sú technické odbory alebo prírodné vedy, zrejme nám ponúka vyčerpávajúci zoznam toho, čo od univerzít očakáva a univerzity by sa tomu nemali brániť.

Čo je vlastne konkurencieschopný odbor?

Čo je vlastne tá mýtická konkurencieschopnosť, ktorá je vynášaná na piedestál hodnôt? Odbory sú konkurencieschopné, keď produkujú konkurencieschopné pracovné sily, teda jednotlivcov ktorí stoja zamestnávateľa menej peňazí alebo disponujú schopnosťami, ktoré dokážu vytvoriť väčší zisk. Z toho vyplýva, že konkurencieschopnosť sa dá kvantifikovať. Dôležité je, že takýto jednotlivec sa stal synonymom pre spoločensky užitočného jednotlivca. Takýto jednotlivec je totiž dostatočne schopný na to, aby svojou prácou prispieval k hospodárskemu rastu a podieľal sa na vytváraní spoločenského blaha.