Keď prepukla kauza Gorila, mnohí boli skeptickí a cynicky tvrdili, že čas aj túto ranu na duši spoločnosti zahojí. Že problém po čase odznie, zapadne prachom a všetko pôjde po starom. Možno to tak nakoniec aj dopadne, ale práve teraz to tak nevyzerá. Zdá sa, že ľuďom došla trpezlivosť a kauza podnecuje nebývalú vlnu občianskej aktivity. A to je dobre.

Ešte lepšie ale bude, keď znovuzrodenej občianskej spoločnosti dá Gorila do vienka niekoľko trvácnejších ponaučení. Jedným, doposiaľ iba čiastočne artikulovaným, je lekcia o apriórnej prospešnosti súkromného podnikania pre celú spoločnosť a o privatizácii ako ceste k efektívnosti.

V súvislosti s kauzou Michal Havran skonštatoval, že bájnou neviditeľnou rukou trhu je podľa všetkého nakoniec štát. Prosperujúce veľké súkromné firmy by nemali mať problém uplatniť sa v trhovej súťaži. Podľa klasickej teórie by férovým a legitímnym sledovaním vlastných záujmov, maximalizáciou svojich výnosov, mali prispievať k maximalizácii výnosov spoločnosti ako celku.