Východoeurópske štáty vstupujú do nového kola krízy. Úverové toky zo západoeurópskych bánk opäť vysychajú. Maďarsko je prvou krajinou z tohto regiónu, ktoré žiada Medzinárodný menový fond opäť o pomoc.

Západoeurópske banky čelia narastajúcim problémom s refinancovaním svojich aktivít a rovnako na nich doliehajú zvýšené požiadavky kapitálovej primeranosti. Musia tiež skladať účty za svoju predchádzajúcu úverovú politiku. Pôžičky totiž v rokoch pred krízou rástli závratným tempom. Objem pôžičiek poskytnutých dcérskymi spoločnosťami západoeurópskych materských bánk často výrazne presahoval objem vkladov.

Údaje o pomere úverov ku vkladom v prípade rakúskej Erste Bank napríklad hovoria o 200 % v Maďarsku, 150 % v Chorvátsku a 140 % v Rumunsku. Raiffeisen zaznamenala v tomto indikátore hodnotu 150 % na Ukrajine a 130 % v Rumunsku. Z týchto údajov vyplýva, že domáce úverovanie sa do značnej časti financovalo zo zahraničných pôžičiek. Bola to teda mimoriadne riskantná aktivita.

Značná časť domácich úverov v Maďarsku, Chorvátsku, Rumunsku a na Ukrajine bola navyše denominovaná v eurách alebo švajčiarskych frankoch. Znehodnotenie národných mien dostali dlžníkov a banky pod veľký tlak, pretože zvýšilo náklady splácania dlhov v cudzích menách. Pre veľa dlžníkov a dlžníčok zo strednej triedy je tento tlak neúnosný.

Podobne ako švédske banky v pobaltských štátoch, aj rakúske banky v rokoch pred krízou aktívne futrovali úvery v cudzej mene do spomínaných ekonomík. Robili tak napriek tomu, že im muselo byť jasné, že takéto úverovanie je kvôli prípadnému znehodnoteniu národných mien mimoriadne riskantné. Podobná úverová politika spôsobila v rokoch 2001-2002 pohromu v Argentíne a Uruguaji.

Aktuálne rakúske banky pristúpili k značným odpisom (teda priznaniu strát) v Maďarsku, Rumunsku a na Ukrajine. Vo svetle týchto vysokých strát začínajú prehodnocovať svoje pôsobenie v regióne. Rakúska centrálna banka im nedávno nariadila, aby v tejto oblasti pristupovali k požičiavaniu omnoho opatrnejšie. Keby k tomu bolo bývalo došlo pred desiatimi rokmi, dnes by sme nemuseli čeliť toľkým škodám. K rozhodnutiu ale dochádza prineskoro a bez toho, aby sa konzultovalo s dotknutými krajinami. Účinok reštriktívnejšej úverovej politiky pocíti najmä Maďarsko, Rumunsko, Chorvátsko a Ukrajina.

V niektorých krajinách juhovýchodnej Európy hrajú prím grécke banky. Držia 25 % bankového sektora v Bulharsku a 16 % v Rumunsku a Srbsku. Grécke banky pochopiteľne trpia gréckou krízou. A to bude mať celkom určite dopad na ich regionálnu úverovú politiku.

Zahraničná kontrola bankového sektora a vysoká miera spoliehania sa na zahraničné úvery stavia krajiny východnej Európy do mimoriadne neistej pozície. V kontexte rastúcich ťažkostí s refinancovaním svojich aktivít a vyšších požiadaviek kapitálovej primeranosti majú západoeurópske banky sklon obmedziť požičiavanie v tomto regióne resp. stiahnuť fondy do materských spoločností. To spôsobí problémy najmä v krajinách s vysokou úrovňou zadlženia a vysokou úrovňou zadlženia domácností v cudzej mene.

Okrem pobaltských krajín a štátov juhovýchodnej Európy spadá do kategórie mimoriadne zraniteľných krajín aj Maďarsko. Od začiatku roka sa forint znehodnotil o 13 %. Krajina zatiaľ musí platiť veľmi vysoké úrokové sadzby — až 8,8 % za desaťročné pôžičky. V polovici novembra Maďarsko požiadalo opäť o pomoc z programu MMF a EÚ. Predtým tak spravila ako prvá krajina regiónu v roku 2008. V novej fáze krízy jej tak v tomto smere patrí opäť stredoeurópsky primát. Maďarská vláda sa však nechce uchádzať o klasickú pohotovostnú dohodu s prísnymi podmienkami, ale skôr o financie z flexibilnej úverovej linky alebo z preventívnej úverovej linky MMF.

Finančné záujmové skupiny ale neprepásli príležitosť dostať Orbánovu vládu pod tlak znížením maďarského ratingu. Hoci biznisu vyhovuje rovná daň a protiodborárske politiky neoliberálnej ultranacionalistickej vlády Fideszu, nevoňajú mu mnohé aspekty vládnej politiky v oblasti bánk. Bankám sa nepáči najmä to, že vláda — ako prvá a jediná v regióne — otvorila akútny problém zadlženosti v cudzej mene.

Politika maďarskej vlády totiž umožňuje držiteľom starších dlhov v eurách resp. švajčiarskych frankoch splácať za zvýhodneného výmenného kurzu 180 forintov za frank a 250 forintov za euro. To boli kurzy bežné v období pred krízou. Praktické dôsledky sú zatiaľ obmedzené, pretože aktuálne je iba málo dlžníkov schopných splácať. Banky sa ale boja precedensu. Nie sú ochotné čeliť následkom svojej mimoriadne riskantnej úverovej politiky. Rakúsko v tejto veci podalo proti maďarskej vláde sťažnosť Európskej komisii.

Banky navyše odmietajú dočasné mimoriadne zdanenie bankového sektora. Je vysoko pravdepodobné, že zahraničné banky využijú príležitosť rokovaní Maďarska s MMF a EK, aby brojili proti tým maďarským reguláciám, ktoré sa im nepáčia.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.