Krajiny východnej Európy zažívajú krízu dvoma rôznymi spôsobmi. Závisí to od toho, aký model akumulácie v nich prevládal pred krízou. Model troch višegrádskych štátov — ČR, Poľska, Slovenska, a rovnako tak i Slovinska, sa zameriaval predovšetkým na vývoz. Ich rast sa do značnej miery zakladal na zvyšovaní dlhu domácností, ktorý prispel tiež k realitnému rozmachu.

S výnimkou ČR dosahovali deficity bežného účtu uvedených krajín kritickú úroveň 5 percent HDP. Napriek tomu nadmerná orientácia na export zapríčinila zraniteľnosť ekonomík týchto štátov, snáď s výnimkou Poľska, ktorého hospodárstvo sa sústredí viac dovnútra.

Do týchto krajín kríza prenikla najmä prostredníctvom rýchleho prepadu exportu. Poľsko dokázalo vzhľadom na omnoho väčšiu váhu domáceho trhu a na dôležitejšiu úlohu domácich podnikov — v porovnaní s ČR a Slovenskom — kríze čeliť lepšie.

Znehodnotenie meny zmiernilo dopad krízy v ČR a Poľsku, zatiaľ čo tento vyrovnávací mechanizmus už neexistoval v krajinách eurozóny — v Slovinsku a na Slovensku. Kvôli úzkemu prepojeniu na nemecký výrobný priemysel je znovuoživenie do veľkej miery závislé na exportnej výkonnosti Nemecka.