Pôžičky Grécku majú v posledných dňoch vyárendované miesto na titulných stranách európskych médií. K téme sa vyjadruje kadekto a každý zo svojho uhla pohľadu. V diskusii sa ľahko možno stratiť, preto snáď nezaškodí krátka rekapitulácia.

Platobná neschopnosť

Základný fakt, okolo ktorého sa všetko točí, je hrozba gréckej nesolventnosti. To znamená, že vláda krajiny stráca schopnosť kryť svoje finančné záväzky. Na ich krytie si už dokonca nie je schopná ani požičať na finančných trhoch za normálny splatiteľný úrok. A tak jej hrozí, ľudovo povedané, bankrot.

Prečo je Grécko v takom zlom stave? Odpoveď pozná už každý priemerný Slovák nafutrovaný médiami a politikmi: Nezodpovednosť, lesť, lenivosť, život nad pomery. Nech si každý poctivý slovenský komentátor kopne.

Ale tak, ako každý slovenský komentátor, dovolím si aj ja zdôrazniť faktory dôležité podľa mňa (a neskromne si myslím, že aj objektívne dôležitejšie): Dlhodobá a štrukturálna neschopnosť ekonomiky konkurovať (mzdy v nej hrajú minimálnu úlohu, pozri tu a tu), vyhýbanie sa plateniu daní bohatými Grékmi, korupcia, zlé politické priority (obrana). A klinec do rakvy — celosvetová hospodárska kríza.

Pomoc zvonka

Krajine na pokraji krachu ostáva jediné — pomoc medzinárodných verejných veriteľov. Keď sa už pred rokom nedalo normálne požičať na finančných trhoch, prišiel na pomoc Medzinárodný menový fond a krajiny eurozóny (okrem principiálneho Slovenska). Ako sa však ukazuje, 110 miliárd eur nestačí.

Aktuálne sa teda rokuje „o ďalšej pomoci Grécku“. Voči pomoci sa ale valia vlny kritiky. Na prvej surfujú napr. superstars stredoeurópskej ekonómie Sulík s Klausom a poučujú svet: Ale veď Grécko je už de facto v bankrote, svoje aktuálne podlžnosti nijako nebude vedieť splatiť. Títo rebeli bez príčiny ale, žiaľ, majú pravdu.