Práva trans* ľudí, neheterosexuálnych osôb, Rómov/k a iných etnických skupín, alebo aj sex workers, sú ľavicovými témami a slovenskí „socialisti“ by si to už konečne mohli uvedomiť. Keď na Slovensku niekto hovorí o týchto témach, automaticky sa predpokladá, že ide o liberála, alebo o nejakú „identity politics agendu“. A musím povedať, že sa tomu nedá čudovať, keďže slovenská (parlamentná) ľavica sa týmto témam dlhodobo nevenovala, alebo ticho súhlasila s konzervatívcami. Prečo je tento prístup chybný?

Aká je úloha ľavice? V skratke: bojovať proti akejkoľvek forme útlaku. Pokiaľ nie je zjavné, ako do tohto zapadá boj za zrovnoprávnenie, napríklad, trans* ľudí, poďme sa na to pozrieť očami slovenského „socialistu“, ktorý si myslí, že robotníkom je iba biely heterosexuálny muž. V prvom rade treba pripomenúť, že trans* ľudia sa nerodia, nežijú a neumierajú v predraženej bratislavskej kaviarni. To isté platí pre zvyšok queer (t.j. „teplej“) komunity.

Queer ľudia žijú po celom Slovensku, aj na dedinách (aké prekvapenie), takže by nemalo nikoho zaskočiť, že queer ľudia pracujú najmä manuálne, ako zvyšok Slovenska. A teda problémy pracujúcich zahŕňajú aj problémy pracujúcich queer ľudí. Tým pádom je aktívny boj proti diskriminácii na pracovisku, v zdravotníctve a verejnom živote bojom za pracujúcich ľudí. Keď už teda musím používať takto obmedzenú optiku.

To isté platí aj o boji proti rasizmu. Podľa množstva teoretikov (ako napr. C.J. Robinson), kapitalizmus využíva rasizmus ako spôsob sebazáchovy — ostrakizácia etnických skupín vládnucou triedou vytvára nekonečný zdroj prekariátu a lacnej pracovnej sily vo všeobecnosti, bez ktorej by systém neprežil. Takže aj rasizmus je spätý s kritikou kapitalizmu, na ktorej autentická ľavica stojí. Kritika kapitalizmu bez oslobodenia marginalizovaných skupín je neúplná, oslobodenie marginalizovaných skupín bez antikapitalizmu nie je možné.

Ale pripomeňme si, že ľavica je o „boji proti akejkoľvek forme útlaku“. Takže aj keby boli trans* ľudia iba buržoázni kaviarenskí povaľači/ky, ich problémy by neboli o nič menej skutočné a dôležité. Kvôli transfóbii umiera množstvo trans* ľudí, aj na Slovensku. Povedzte, slovenskí „socialisti“, sú trans* životy iba ďalším liberálnym pseudo-problémom, z ktorej sa slovenský robotník nenaje?

Ach áno, vám „na queer ľuďoch a Rómoch/kach záleží, ale slovenský volič je konzervatívny, to by bola politická samovražda“. To hovorieval aj Ľuboš Blaha. Ale dobre, predpokladajme, že takýto „socialista“ v kampani neútočí na marginalizované skupiny, ale venuje sa iba továrňam. Avšak z osobných alebo aj verejných mimokampaňových vyjadrení našich „socialistov“ viem (a určite to vie aj čitateľstvo), že oni marginalizované skupiny tolerujú. Oni ich nerešpektujú, iba tolerujú. A niekedy ani to. Aký je v tom rozdiel?

Tolerovať znamená akceptovať existenciu druhého, ale iba kým je za nejakou hranicou, iba kým nenarúša moju sociálnu realitu. Rešpektovať znamená prijať druhého ako pevnú súčasť mojej reality. Napríklad, množstvo liberálov/k povie, že s Rómami problém nemajú — ale v električke si k nim neprisadnú. To isté platí pre našich cis-heterosexuálnych bielych „socialistov“ — oni marginalizované skupiny tolerujú, ale nemajú ani len najmenší záujem vzdelávať sa o sociálnej realite a útlaku trans*ľudí, či iných skupín. Niektorí sú na tom tak zle, že keď si niekto dovolí kritizovať heteronormativitu alebo rasizmus v ich obľúbenom filme, začnú po Vás štekať a nadávať vám do pomätených liberálov a orwellovských cenzorov.

Slovenskí „socialisti“ sú načerveno premaľovaní krčmoví burani (alebo kaviarenskí obmedzenci, keď už máme tú „politickú korektnosť“). Ľavica musí byť inkluzívna, intersekcionálna a radikálna, inak je to iba bublinkový sociálny liberalizmus prinajlepšom, sociálny konzervativizmus prinajhoršom.

Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.