Ústavu prijali, nepokoje pokračujú
Jaroslav DrobnýRozbor slovenského arabisty z JeToTaku doplňuje text Zory Hesové podrobnějším představením změn, které zavádí nová egyptská ústava, a nástinem očekávaní dalšího vývoje v zemi.
V utorok a stredu sa v Egypte konalo referendum o novej ústave. V „demokratických reformách“ Egypt prekonáva všetky arabské i africké štáty — z pozície krajiny s najvyššou frekvenciou volieb sa prepracoval k pozícii krajiny s najvyššou frekvenciou ústavných zmien.
Najprv bolo referendum na jar 2011, v ktorom občania odhlasovali zmeny (vypustenie, resp. pozastavenie platnosti niekoľkých článkov) starej ústavy. Referenda sa zúčastnilo 18,5 milióna občanov (41,2% oprávnených voličov), za hlasovalo 77% zúčastnených. V zime 2012 sa 17 miliónov občanov (33% oprávnených) zúčastnilo referenda o ústave pripravenej Moslimským bratstvom, schválilo ju 64% z nich.
Potom samozrejme prišla júlová revolúcia/prevrat (nehodiace sa škrtnite), armáda vyslyšala vôľu ľudu a odstránila prezidenta. Terajšie referendum o ústave bolo vlastne prvým ľudovým hlasovaním po odvolaní Mursího.
Podľa zatiaľ neoficiálnych údajov, je celková účasť vyše 20 miliónov občanov, 38% oprávnených voličov. To je síce viac, než v referende v marci 2011, i v decembri 2012, ale predsa len má toto číslo k 33 miliónom veľmi ďaleko. Práve podporou 33 miliónov občanov na námestiach, ktorí si želali pád prezidenta Mursího, armáda ospravedlňovala júlovú prevolúciu. Nech je im to poučením do budúcnosti, že aj v propagandistickom klamstve treba byť striedmejší.
Nová ústava bola občanmi jednoznačne prijatá, ZA hlasovalo možno až 98 percent zúčastnených. No toto referendum by sme vlastne mohli považovať aj za akési ratifikačné referendum, schvaľujúce minuloročné zmeny v prezidentskom úrade. Dá sa povedať, že tak ako dočasná vláda môže argumentovať, že občania tieto zmeny dodatočne schválili, tak aj Moslimské bratstvo, ktoré vyzvalo na bojkot referenda, môže argumentovať, že väčšina občanov sa referenda nezúčastnila, zmeny teda neschválila. Egyptský národ zostane naďalej rozdelený a navrch bude mať tá skupina, na strane ktorej stojí armáda a polícia.